Mama príde? Zruš to! Bude tu moja bývalá!
Zuzana stála pri sporáku, keď sa po celej kuchyni rozvinula vôňa pečeného mäsa a korenia. Bol to jeden z tých vzácnych večerov, keď mala čas uvariť niečo lepšie ako praženicu. Unavene si utrela čelo, otočila sa a zakričala:
— Janko, pamätáš si, že zajtra k nám príde moja mama?
Za pár sekúnd sa v dverách objavil on — rozcuchaný, so zaspatými očami.
— Aká mama? — vytŕčil oči. — Hovorila si mi niečo?
— Áno! Pred pár dňami! — Zuzana sa zamračila. — Dohodli sme sa, že príde v nedeľu.
Janko zrazu znejistel a vyhrkol:
— Zruš to. Zajtra k nám nemôže prísť. V žiadnom prípade.
— A to prečo? — nahnevala sa Zuzana.
— Lebo zajtra príde… Katka.
— Aká Katka?
— No… moja bývalá, — vydýchol.
V izbe nastalo hrobové ticho. Potom ho prerušil Zuzanin kašeľ, ktorá nevedela, či sa má smiať, alebo kričať.
— To myslíš vážne? Chceš, aby u nás zajtra bývala tvoja bývalá? Presne v deň, keď príde moja mama?
— No ty to nechápeš! Nebude bývať, len prenocuje! Po hádke s priateľom nemá kam ísť. Len pár dní, vážne. S Katkou sme dávno skončili, vieš to! Len ju nechcem nechať na ulici!
— A nemyslel si, ako to bude vyzerať? Mama príde a tvoja „kamoška“ z minulosti sa tu motá po byte. Úžasné predstavenie!
— Povieme, že je tvoja kamarátka. Ty si herečka, uveria!
Zuzana zabrela oči, ale v hĺbke duše už videla, ako Katka príde a na prahu ju osloví ako gazdinú. Bolo to nechutné, ale zaujímavé.
Večer zazvonil zvonek. Na prahu stála Katka — vysoká, sebavedomá, s moderným účesom a taškou z butiku. Obzrela si Zuzanu kritickým pohľadom.
— Aha, tak ty si tá oficiálna? Chápem… No dobre, som tu len na pár dní, neboj sa — tvojho muža ti neberiem.
Zuzana sa ovládla. Len sucho odvetila:
— Izba vpravo, zajtra príde moja mama — neukazuj sa zbytočne.
Katka vošla, zatiaľ čo Zuzana odišla do kuchyne, kde jedlo už začínalo chladnúť.
— Katka, zjesť s nami večeru?
— Samozrejme! A ty máš koláč? Len nehovor, že si ho pekla sama. To sú kúpené korpusy a džem, však?
— Nemusíš jesť, — sekla Zuzana, ale pery sa jemne pohrnuli do úsmevu.
Katka, bez hanby, zrazu navrhla:
— Chceš, naučím ťa piecť naozajstné koláče? Moja babka bola kuchárka, odmala som pri sporáku.
Takto začal večer, ktorý obe nezabudnú. Do noci sa rozprávali ako staré kamarátky, reč išla na mužov, recepty, dokonca aj módu. Zuzana prvýkrát cítila, že nie je len „manželka“, ale žena, ktorá dokáže zaujať. Katka nebola nepriateľka, ale spojkyňa.
Ráno Katka odišla do práce a na dvere zaklopala Zuzanina mama — Mária Jozefová. Prvý čo ju ohromilo, bola vôňa čerstvej pečeniny.
— To si urobila ty? — mamina oči sa rozšírili. — To som nečakala…
Zuzana len prikývla, sotva potláčajúc pýchu. Vedela, komu vďačiť — tej istej „bývalej“.
Večer Katka zavolala:
— Zuza, dnes už som doma. S Erikom sme sa usmievili. Ďakujem za šaty a podporu. Zhrozil sa, keď ma videl na večierku — povedal, že ma teraz bude brať na všetky obchodné stretnutia. A zmluvu sme podpísali. Si super. Zajtra prídem pre veci — a objímem ťa ako kamoška!
Zuzana položila telefón a pozrela sa na Janka:
— Vieš, mal si pravdu. Ona je fakt fajn. A možno už viem, kto som. Nie len manželka. Ale gazdiná. A žena, ktorá má čo ponúknuť.
— No keď si sa spriatelila s Katkou, tak tomu už vôbec nerozumiem! — rozpätil rukami Janko.
— Len neprekážaj, — usmiala sa Zuza, — a všetko bude dobré.
