Poznámka, ktorá všetko zmenila: školský príbeh o láske a zavisti
Martin, ako zvyčajne, otváral svoju tašku, keď medzi zošitmi zbadal zložený lístok. Opatrne ho rozvinul a v hrude mu niečo škublo:
„Ahoj! Veľmi sa mi páčiš. Ak chceš, stretneme sa dnes o šiestej za školou.“
Chlapec bol prekvapený, takmer zaskočený. Netušil, kto by mu mohol niečo také napísať.
No zvedavosť zvíťazila. Presne o šiestej už stál na určenom mieste. A v tom… uvidel Zuzku. Tichú, plachú nováčičku.
— To si mi písala ty? — opýtal sa opatrne.
— Čo? — Zuzka sa zarazila, akoby nechápala. — Ja? Nie!
— Tak prečo si tu? Ty… ma čakáš?
— Nuž… Miška povedala, že sa ti páčim… — zašepkala Zuzka, začervenaná až po uši.
Martin sa zamračil. Všetko bolo čoraz zvláštnejšie.
Sťahovanie, ktoré prevrátilo život
Zuzka sa s rodičmi presťahovala do nového sídliska, keď kúpili väčší byt. Aj keď bývanie bolo lepšie, jej stará škola ostala ďaleko. Rodičia trvali na tom: ak je škola priamo v dvore, pôjde tam.
Zuzka sa bránila, ako sa len dalo. V deviatej triede meniť kolektív, keď už všetci mali svoje skupiny, bolo desivé. Ale nikto jej nepočúval.
— Spriatelíš sa! — povedala mama. — Si u nás komunikátna dievčina!
Lenže mama sa mýlila. Zuzke vždy trvalo dlho, kým s niekým začala rozprávať. A v novej škole sa nezaradila hneď.
Najprv mali k nej záujem, ale ona odpovedala stroho, krátko, bála sa pozerať do očí. Čoskoro ju začali obchádzať.
Zuzka sa nehnevala — bola proste iná. Tichá, opatrná, v tichosti sledovala jedného chlapca — Martina. Veselého, otvoreného, triedneho obľúbenca.
Páčil sa jej. Veľmi. Ale nikdy by sa neodvážila s ním rozprávať.
Zavist medzi školskými stenami
Všimla si to Miška — energická, sebaistá dievčina. Dlho cíti— Teraz aspoň viem, že existuje spravodlivosť, — pomyslela si Zuzka, keď sa s Martinom držali za ruky a kráčali po chodníku, zatiaľ čo Miška zúfalo pozerala z okna triedy.
