Zuzka, dvakrát premysli, než napíšeš odmietnutie pre dieťa! Potom bude neskoro.
Nemôžem ho nechať, pochopte ma, nemôžem
Celý personál pôrodnice v Bratislave sa zúfal nad mladou mamičkou. Videli, že je to pre ňu ťažké rozhodnutie, a snažili sa nájsť spôsob, ako ju presvedčiť.
Rozumiete, otec ma vychovával prísne. Od detstva mi vravel, aby som, bože môj, neprinesla dieťa pod sukňu. Ako mu teraz poviem, že sa to stalo? On si myslí, že študujem a získavam profesiu. Pol roka som doma kvôli tehotenstvu nebola, klamala som.
Vieš, v živote sa stane čokoľvek možno ti zakričí, nadá, ale nakoniec prijme tvojho chlapčeka, lebo je to jeho vnuk, pokračovanie rodu.
Nie, nepoznáte môjho otca, je veľmi prísny Keby bola mama nažive, pochopila by ma
Zuzka zarmútene vyplačila. Otec dieťaťa okamžite vyhlásil, že si umýva ruky, že dieťa nepotrebuje. Zuzka verila v úprimné city a to bol pre ňu ešte väčší bolesť. Nevybrala si potrat, a tak sa narodil zdravý, čvachtavý chlapčík.
Matka zomrela, keď Zuzka bola v šiestej ročníku základnej. Jela s kolegami do práce a havarovali. Všetci prežili okrem nej. Zuzkin život sa rozdelil na pred a po. Otec, akoby z reťazí vypadol, vyprázdňoval všetku svoju bolesť a hnev na nespravodlivosť života na dcéru.
Zuzka, pozri, aby si nepřinesla žiadne podprsenkovej problémy vyhodím ťa z domu. V našej rodine nebude hanba, rozumieš? Študuj, budeš mať profesiu, staneš sa lekárovkou, úctyhodným človekom.
Očku, aké podprsenkovej, ja som ešte malá, študujem dobre, nebudem ťa sklamať, nekrikni na mňa.
Zuzka skončila školu s červeným diplomom, nastúpila na medicínu, presne tak, ako si želali otec a matka. Domov jazdila len niekoľkokrát do roka. Otec varil svoju obľúbenú kašu zemiakov a pýtať sa na štúdium. Vždy pripomínal podprsenku, aby sa božia vôľa nevyplnila.
Čo sa bála, stalo sa. Na druhom roku štúdia sa na tancoch zoznámila s chlapíkom, ktorý ju zrazu zaujal bol to jej prvý priateľ. Myslela si, že už prechádza životom v bielom svadobnom šate a otec bude hrdý na múdru a krásnu dcérunevěstu. No všetko sa zmenilo. Chlapec ju opustil, sny o svadbe rozleteli sa ako snehová pena.
Pôrod prebehol ľahko, ale mladá matka nevedela pozerať na dieťa. Hneď po narodení chcela napísať odmietnutie. Keď uvidela tú maličkú svorku, stlačený črt, Zuzkin srdcový tep sa rozbehne. Deväť mesiacov nosila pod srdcom, a teraz to mala odovzdať
V oddelení ležalo tri mamičky s bábätkami. Zuzka sa odvrátila k stene, aby nevidela, ako ostatní kŕmia svoje deti. Svoje ešte ani raz nevykrmila, hoci sestry ponúkali, v nádeji, že zmení svoj názor. Odmietnutie bolo napísané, žiadne presviedčanie nepomohlo. Zuzka zbalila veci a ticho opustila pôrodnicu s dokladmi. Sestry a sestričky smutne pozerali na chlapčeka, ktorého nazývali Andrejčo.
Všetko, chlapčeka zanechala jediný, mama odišla. Ako sa bude tvoriť jeho osud, len Boh vie. Najskôr sa dostane do milých rúk, takéto deti sa rýchlo nájdu.
Andrejčik zavrčal, keď nosíčkoval malým nosíkom. Detská sestra Jana Nikodémová ho kľudne nakŕmila a spievala. Pamätala si takmer každé dieťa, od ktorého sa rodičia vzdali. Niekedy sa matky rozmyslili a vrátili sa, ale zriedkavo. V noci, keď Andrejčik pochopil, že je opustený, začal nadnášať kŕče a plač. Janine nocné stráženie takmer neprinieslo spánok chlapček krátko spal, nechcieť jedol, a potom znova kričal. Do rána upokojil a stal sa len otupeným.
Ó, dieťa, volá matka, ale ona nie je, odišla a nechtela ťa brať, svojho kríženého.
Po obchode v oddelení vletela Zuzka.
Kde je? Ešte neodovzdali? Chcem ho vziať!
Zuzka, vrátila si sa? Vďaka Bohu! Andrejčik ešte máme, dokumenty neodovzdali. Ste si istá svojím rozhodnutím? To nie je hračka, chceš ho vziať späť?
Áno, som si istá! To je môj syn, ako som ho mohla odhodiť!!!
Zuzka začala plakať.
Celú noc som nespala, akoby som počula jeho krík, srdce sa roztrhlo od bolesti! Môj malý chlapček je tu sám, bez mamy Dajte mi ho nakŕmiť, mlieko je pripravené.
Zuzku odprevadili do samostatnej izby a priniesli chlapčeka. Priložili ho k nej, a on začal hlasno štipkať. V dverách stáli lekári a sestry a úprimne sa radovali. Dieťa nedostalo osud odmietnutia, má mamu.
Hovorila som otcovi, priznal som sa, že som ho porodila a odložila kvôli nemu. Povedala som, že bez neho neviem žiť a chcem ho vziať. Najprv bol v šoku, potom povedal, že chce vidieť vnuka, a že som bláznivá, nie matka. Kričal na mňa, že som mu nič nepovedala, že som dieťa odložila.
Celý život som len počúvala, že boha nechcú mať dieťa mimo manželstva. A tu to, nepoznám otca. Dokonce aj on plače od radosti No nič, vezmem si syna a pôjdeme k starcovi. Dám mu meno aj priezvisko.
Celá pôrodnica sledovala oknom krehkú figúrku matky s dieťaťom. Nech im Boh požehná šťastie!
Ako často rodičia strašia dievčatá od detstva vetou: Ak prinesieš dieťa pod sukňu, vyhodíme ťa z domu! Koľko dievčat podstúpilo potrat alebo odmietnutie novorodenca kvôli tým slovám. Koľko zničených osudov žien a detí. Morálka je dôležitá, ale dievčatá musia vedieť, že ich rodičia ich milujú a prijmú, akékoľvek, aj keď sú slobodné, tehotné, s podprsenkou. Buďte milovaní a šťastní!
