Vy odparíte krekry od petržele len podľa etikiet v obchode! A bobule ste len v džeme mali! s výčitkou zamručala susedka Jarmila.
Jana a Ján prišli na svoju chalupu v Malých Karpatoch. Kúpili ju na jeseň a teraz sa rozhodli, že všetko upravia. Dom bol pekný, aj keď v zime sa tam dá žiť, ale s pozemkom a so zvyškom úloh bolo veľa.
Starý sad treba vyrobiť ako v rozprávke. Novú saunu už objednali, za týždeň ju dovezia a inštalujú, stačí len vybrať miesto.
Pri tom chcú postaviť aj šatník pri saune, drevený spálňový domček, altánok. Deti sľúbili, že prídu a pomôžu so všetkým.
Tu je ticho, môžeme tu žiť celý rok. Sme už dôchodcovia.
Vstúpil som do pivnice, treba vymeniť len dvere.
Ja som prešla po zadnej verande. Pamätáš, hovorili sme o altánku? Ten už nie je potrebný. Na verande je veľký okrúhly stôl a staré stoličky.
Stačí ich trochu opraviť, vydržia ešte sto rokov, a výhľad na sad je úžasný. Budeme piť čaj a obdivovať ho. Aj tam treba vymeniť dvere, lebo mám pocit, že niekto bol v dome počas zimy.
Áno, dvere sú najdôležitejšie. Všetko urobíme na zadnom dvore, aby z ulice nebolo príliš viditeľné a aby to bolo pekné. Pred domom budú lúka a kvetiny.
Kvetiny už sú, sú to trvalky, len musíme rozhodnúť, kam ich presadiť. Možno bude treba niečo presunúť, ale toto leto ich necháme tak, ako sú.
Po týždni doručili saunu, prišli deti. Začala sa úprava pozemku. Susedka Jarmila prišla spoznať novinky, jej vnuci sa neustále točili okolo domu.
Máte vnukov?
Áno, prídu.
Prečo staviate taký obrovský plot? My s našimi susedmi sme bez plotov žili.
Bez plotov? Čo tu bolo predtým? Práve sme ho rozebrali. Plot bol, len spadol. Vy ste to nebrali k srdcu, my potrebujeme poriadok. A nebojte sa, neodstrihneme vám žiadny extra meter. Plot stojí presne na hranici pozemku.
Nebude tam brána? Vždy sme tu mali prechod.
Myslíte si, že medzi nami? Nie, vstup je len z ulice.
Ako budú bežať deti, naše alebo naše? Vidím, že ste vyrezali jablone, deti ich milovali.
Nevyrezali sme, len ich orezali a vyčistili. A zasadili sme nové. Nechajte svoje deti, aby si šplhaly po vašich jabloňoch.
Všetko je u vás nové. Prečo sadzíte kríky pozdĺž nášho plotu?
Pre krásu!
Jarmila odišla, ale vrátila sa s ďalšími otázkami. Jej vnuci sa stále rozbíjali po pozemku Jany a Jána, kým nepostavili nové brány.
Už ste si pekne usadili, povedala znova susedka. Budete tu žiť aj v zime?
Čas ukáže.
Prečo ste zatvorili brány? Pred domom deti vždy hrali loptu, bolo to pohodlné a rovné. Na ceste sú autá, tu je bezpečie.
Ja som všetko zamestnaný s riadkami, nie ako vy. Vy odparíte krekry od petržele len podľa etikiet v obchode. A bobule ste len v džeme mali. S nami sa musíte zmieriť.
Brány sme zatvorili pred očami cudzincov, aby vaše vnúky nevládli po našom pozemku. Pred dvoma dňami sme pustili naše sliepky, a žiadna sme nenašla.
Máte aj sliepky? Takže ste sa tu usadili?
Už bývame.
Na konci augusta oslávili Jánov narodenin. Prišli deti i vnuci, celá rodina sa zišla. Muži piekli mäso, ženy pripravovali šaláty a napierali stôl na verande.
Ahoj, prišli sme sa pozdraviť susedsko. Vždy sme prišli bez pozvania, my sme susedia. Deti od rána všetko vedia.
Pripravujete sa, hostia prišli, takže je to sviatok. Sadneme si spolu, deti budú šťastnejšie. Už je čas, aby sme sa skutočne spriatelili.
No, možno sme vás pozvať nepozvali. My máme len rodinu, sviatok je rodinný. Naše vzťahy sú susedské, nie rodinné.
To sa možno raz stane, keď deti vyrastú. Možno sa ešte niekedy aj zosúladíme, zasmeje sa Jarmila.
Keď sa snažila ich odradiť, ona všetko menila a neodchádzala. Jej vnuci už šplhali všade otriasli jablone a hrušky, vyšplhali sa na strechu sauny, ale na zem nepadli.
Potom ich zaujali kamene okolo domu. Niektorý z nich ich začal hádzať do nafukovacieho bazéna. Nezaznamenali to hneď. Deti vybehli s radosťou, keď z bazéna vystrelila voda.
Premýšľáš, že už čoskoro bude jeseň, bazén treba upratať, povedala Jarmila. Deti sa zabavili.
Idete domov!
Ešte sme si nesedeli, deti sú hladné. Prichádzajú, apetít sa prebúdza. Všetci k stolu!
Sviatok sa trochu pokazil, ale ďalší už čakala. O týždeň neskôr prišli deti znovu, oslavovali už 35. výročie spoločného života Jany a Jána.
Niekto hneď zamýšľal zamknúť brány. Ako sa neskôr ukázalo, bol to najmladší, ich sedemročný vnuk.
Počuli sme, ako niekto klepe na bránu. Celá rodina sa tvárila, že sa nič nediaľ. Vo vzduchu čúvali šašlik a čerstvú vôňu. Bolo chladno.
Kedy vás príde niekto z mesta?
Ešte premýšľame. Prichádza jeseň, vyžijeme si, potom uvidíme. Musíme ešte zberúť jablká. Úroda je tento rok výborná. Páči sa nám tu všetko, okrem susedky, ale ona nám neprekáža. Naučili sme sa, ako sa s ňou vysporiadať.
Všetci sa zasmejali.
Hostia sa rozbehli, Jana a Ján zostali. Pred nimi je jeseň, potom zima Skúsia to ďalej. A ak to nepôjde, vždy sa môžu vrátiť do svojho mestského bytu v Bratislave.
A tak susedka Jarmila odjela. Ukázalo sa, že s vnukmi má už čas ísť do školy. Dcéra už nestačí, tak staré matka pomôže.
Ján a Jana si jedineľmi vydýchli, že im Boh dal takých nežiadúcich susedov
Napíš, čo si o tom myslíš, a daj lajk.
