Lenka sa zamyslela: “My sme asi s tebou nejaká zvláštna rodina.”
“Ako je dobre, že ťa mám,” povedal Ján a objal svoju ženu.
“A ja som šťastná, že som s tebou!” odvetila Lenka.
“No a s kým iným by som mal byť?” zasmial sa muž. “Samozrejme, len s tebou. Lebo ty si môj osud. Si najlepšia žena na svete.”
Lenka nič neodpovedala, pobozkala manžela na líce a ponáhľala sa do kuchyne vybrať z rúry koláč.
Dnes manželia Kováčovci oslavovali striebornú svadbu. Rozhodli sa oslavovať skromne, len v úžom rodinnom kruhu. Len oni a ich deti. Detí mali dve. Syna Martina, žiaka desiateho ročníka, a dcéru Zuzanu.
Zuzana nedávno dokončila univerzitu, našla si prácu a začala žiť samostatne. Prenajala si byt neďaleko práce. Hoci Lenka ju odhovorila – doma bolo dosť miesta – Zuzana chcela skúsiť žiť sama.
“Prečo by si mala míňať peniaze na nájom?” pýtala sa Lenka. “Tu máš svoju izbu, žijeme v pohode, prečo sa oddeľovať? Keď sa vydáš, potom sa odsťahuješ.”
“Mami, veľmi ťa s oceňujem a viem, že ma nevyhodíte, ale aj tak chcem skúsiť žiť sama. A ešte… nehnevaj sa, ale tak chutne variš a pečieš také koláče, že sa bojím, že sa premením na sloníka. Ty si stále chudinka, jesť a nepriberáš, ale ja som, bohužiaľ, nepodobná tebe! Musím si dávať pozor na postavu, a ako to mám robiť, keď žijem s vami? Veď tvojim dobrotám sa nedá odolať.”
Lenka sa usmiala, keď sa pozrela na dcéru. Zuzana jej nepodobala. Lenka bola drobná, takmer chudinka. Zozadu ju občas pomýlili s dievčaťom. Vyzerajúca úplne obyčajne.
Nesnažila sa ani príliš zdobiť. Takmer nepoužívala kozmetiku, vlasy väčšinou stiahnuté do chvosta, obliekala sa skromne. Ale Zuzana bola skutočná krasavica, podobná otcovi.
Ján bol výrazný muž. Vysoký, pevnej postavy. S vekom trochu priberal, čo nebolo prekvapivé, keďže jedol Lenkine koláče. V mladosti bol veľmi pekný a teraz, v osemčtyridiatich, zostával zaujímavým mužom.
Lenka vedela, že v jeho spoločnosti nevyzerala oslňujúco. Dlho si zvykala na šepot za chrbtom, ale nevšímala si to, lebo vedela – pre svojho muža bola najkrajšia žena na svete. Najkrajšia a najžiadanejšia.
***
Keď sa Lenka stretla s Jánom, mala dvadsať rokov, on dvadsaťdva.
Toho septembrového dňa šla študentka Lenka na narodeniny ku svojej spolužiacke a kamarátke Martine. Darček pripravila vopred, ale cestou sa rozhodla kúpiť ešte malý kvetinový buket.
V kvetinárstve, kam vošla, bol len jeden mladý muž. Vyberal si kvetiny. Predavačka, milé dievča, mu ponúkala rôzne možnosti a pozerala na neho so zrejmým záujmom. Lenka sa na neho tiež pozrela a pochopila, prečo. Bol výnimočne pekný.
“S takým vzhľadom by mal hrať len v filmoch,” pomyslela si vtedy Lenka. “Alebo možno je herec? Je taký krásny.”
Medz
