Prišla ku mne láska…
Zuzana odišla z dediny do mesta a nastúpila na vysokú školu. Po rokoch na vidieckej škole bolo štúdium náročné, ale celé dni sedela nad učebnicami, aby úspešne zvládla skúšky a nestratila štipendium. Mama jej vedela pomôcť len potravinami.
Keď začala pracovať, posielala peniaze domov. Každý voľný deň trávila v dedine. Po mori síce túžila, ale všetkým hovorila, že vzduch, les a rieka sú lepšie ako akékoľvek pobrežie.
“Zuzanka, kedy sa vydáš? Nikto sa ti nepáči? Asi sa vnúčat nedožijem,” vzdychala mama.
“Neboj sa, mami, vydám sa,” odmietavo mávla rukou Zuzana, no reči o vydaji ju už unavovali. Každý v dedine sa pýtal prv na to.
Chlapcov mala, lásku zažila, ale svadbu jej nikdy neponúkol.
Pracovala v redakcii novín. Končila smenu, keď za oknom búril dážď. Zdalo sa, že trocha poľavuje. Zuzana si hodila plášť, pripravila dáždnik a ponáhľala sa von. Lenže keď vyšla, dážď sa znovu spustil ešte silnejšie. Stála pod strechou pred vchodom, pozerala, ako okolo prelietavajú autá, rozstrekujúce kaluže.
Ťažké kvapky dopadali na mokrý asfalt, striekajúc na jej nohy. Zuzana sa chveľa a pritlačila sa k stene. Pred veľkou kalužou zastavilo SUV, aby ju nepostriekalo, potom úplne zastalo.
“Dievča, sadnite si. Aj keď dážď prestane, cesty sú jedna veľká kaluž. Budete musieť plávať domov,” zavolal na ňu mladý muž cez otvorené okno.
A Zuzana sa posadila. O pol roka neskôr jej jej zachránca navrhol sobáš. Nie že by sa do neho zamilovala, stratila hlavu, ale vydať sa už bolo načase. S Erikom jej bolo pokojne a bezpečne. Žili s jeho mamou v priestrannom byte v centre mesta.
Erikova mama ju od prvého dňa nemala rada.
“Nedúfajte, drahá, že vám padne náš byt. S týmto číslom neprejdete,” hneď ju varovala.
“Chodiť celý deň v župane je nevhodné. Dá sa nosiť len do kúpeľne. Čo keby niekto prišiel? Okamžite sa prezlečte!” prikázala svokra.
A Zuzana sa prezliekala. Upratovať alebo variť v šatách bolo nepraktické a nepohodlné. Samotná Helena Pavlovna sa obliekala, akoby chystala na ples.
Nezžili sa. Raz Zuzana počula, ako mama presviedča syna, aby sa rozviedli, kým ešte nemajú deti. Zuzana s plačom povedala Erikovi, že mama má pravdu, a začala baliť veci.
Erik ju nepustil. Na druhý deň si prenajal byt a odsťahovali sa. Život sa upravil. Možno mama Erikovi stále nadávala, ale robila to po telefóne, nenavštevovala ich. A Erik manželke nič nehovoril. Spolu šetrili na vlastný byt, odkladali si z každej výplaty.
Jednej nedeľnej noci sa vrátili z výletu k jazierku s priateľmi. Rybačka, opätky… Cestou domov im na diaľnici priatelia ušli dopredu. Erik pridal plyn, aby ich dobehli.
Zuzana ani nestihla pochopiť, čo sa stalo. Protismerné SUV sa náhle vynorilo. Vodič stratil kontrolu alebo zaspal, nárazu sa nevyhli.
Erik zomrel na mieste, Zuzana utrpela ťažké zranenia. Po štyroch mesiacoch ju prepustili z nemocnice. Bledá, slabá, kulhajúc, dorazila k prenajatému bytu, no bývala v ňom už iná rodina. Vrátili jej len malú tašku s večZuzana si zložila ruky na prázdne brucho, pomyslela si, že v tejto dedine už nič nezostalo, čo by ju držalo, a predsa – práve tu našla svoj nový začiatok.
