Rozhodla som sa to sem napísať, lebo nemám odvahu povedať to priamo človeku, ktorý mi úplne preplnil myšlienky a srdce. Môj príbeh začal pred troma rokmi, keď som ho prvýkrát stretla. Odvtedy sa môj život rozdelil na “predtým” a “potom”.
Naše stretnutia sú vzácne a náhodné, no každé z nich vo mne zanechá hlbokú stopu. Neviem myslieť na nikoho iného, len na neho. Čas moje city neoslabil, práve naopak – láska sa len prehlbila, až sa zmenila na neznesiteľnú túžbu.
Ale realita je krutá: on je ženatý. Viem, že jeho manželstvo nie je dokonalé, no majú spolu dieťa, a to ma drží späť. Nechcem ničiť rodinu, hlavne keď je v hre detské šťastie.
Okolo mňa sú iní muži, slobodní a úžasní, no moje srdce patrí len jemu. Nikdy by ma nenapadlo, že vo svojich štyridsiatich zažijem takú väzbu, ktorá trvá už roky.
Zachádzam až tak ďaleko, že ho sledujem na sociálnych sieťach. Hodiny prezerám jeho fotky, ukladám si ich, vytváram celé albumy. Je to ako šialenstvo, ale nedokážem prestať.
Na jednej strane mi tá láska dáva silu, som vďaka nej energickejšia a výkonnejšia. Na druhej strane ma vysáva, až mi zostáva len prázdnota a bolesť. Žijem v tieni jeho života, bez šance byť pri ňom.
Viem, že som v slepej uličke. Nemôžem takto žiť ďalej, ale ani sa neviem svojich citov vzdať. Je to začarovaný kruh, z ktorého nevidím východisko.
Ak ste niekto zažili niečo podobné, prosím, poraďte mi. Každá podpora pre mňa znamená veľa. Ďakujem.
