**Môj denník**
Hela bola len milenka. Nešťastie ju stretlo v manželstve. Zostala “na ocet” až do tridsiatky, kým sa nakoniec nerozhodla nájsť si muža.
Najprv nevedela, že Peter je ženatý, ale keď si uvedomil, že sa k nemu pripútala, prestal to skrývať. Hela mu však nevyčítala nič. Naopak, obviňovala iba seba za tento vzťah a za svoju slabosť. Cítila sa menejcenna, keď si včas nenašla ženícha, zatiaľ čo čas utekal. Nie že by bola škaredá – nebola krasavica, ale milá, mierne priplácaná, čo jej možno pridalo rokov. Vzťah s Petrom viedol donikam. Nechcela zostať milenkou, no opustiť ho tiež nevedela. Bála sa zostať sama.
Jedného dňa ju prišiel navštíviť bratranec Janko. Bol v meste služobne a zastavil sa u nej na pár hodín. Jedli v kuchyni, rozprávali sa ako za mladých čias o živote. Hela mu otvorene povedala o svojom vzťahu. Rozplakala sa.
Vtom prišla susedka, aby Hela ohodnotila jej nákupy. Hela na dvadsať minút odišla. Práve vtedy zazvonili. Janko išiel otvoriť, myslel si, že je to Hela – dvere neboli zamknuté. Pred dverami stál Peter. Hneď pochopil, kto to je. Peter sa zarazil, keď uvidel pri Hele chlapíka v teplákoch a tričku, ktorý práve dožúdal sendvič.
„Je Hela doma?“ vykoktal Peter.
„Hela je v kúpelni,“ vymyslel si Janko.
„Prepáčte, a vy ste jej kto?“ nespokojne sa opýtal Peter.
„Jej muž. Občiansky. Zatiaľ… A vy, ako vás mam poznávať?“ Janko sa k nemu prihnal a schmatol ho za gate. „Ty si ten ženatý frajer, o ktorom mi vravela? Počúvaj dobre. Ak ťa tu ešte raz uvidím, zhodím ťa po schodoch, chápeš?“
Peter sa vytrhol a utekal dole po schodoch. Keď sa Hela vrátila, Janko jej všetko povedal.
„Čo si to urobil? Kto ťa o to žiadal?“ zaplakala. „Už sa nevrátí.“ Sedela na gauči so zakrytým tvárom.
„Nevráti, a to je dobre. Dosť smútku. Ale mám pre teba frajera – vdovec z nášho dediny. Ženy sa mu po smrti manželky lepia na paty, ale on zatiaľ všetky odmieta. Ešte chce byť sám. Po služobke si pre teba prídem a pojdeme. Spoznáte sa.“
„Akože čo?“ zarazila sa Hela. „Nie, Janko, to nejde. V živote som ho nevidela… To je hanba.“
„Hanba je spať s cudzím mužom, nie zoznámiť sa s voľným. Nikto ťa nenúti do postele. Pôjdeme, veď bude Lubine narodeniny.“
Za pár dní boli Hela s Jankom v dedine. Jankova žena Luba nachystala stôl v záhrade pri kúpeli. Prišli susedia, kamaráti a Jankov priateľ – vdovec Michal. Susedi Helu poznali, ale s Michalom sa videla prvýkrát. Po úprimnom rozprávani sa Hela vrátila do mesta. V duchu si všimla, že Michal je tichý a skromný. *Asi ešte smúti po manželke. Chudák. Takých úprimných ľudí je málo.*
O týždeň niekto zazvonil. Hela nečakala nikoho. Otvorila a prekvapilo ju, že na prahu stál Michal s taškou.
„Dovoľte, Heli, bol som v meste na nákupe. Pomyslel som si, že sa zastavím,“ rozpačito povedal naučenú vetu.
Hela ho pozvala dnu. Prekvapenie neopadlo, ale ponúkla mu čaj. Začínala chápať, že to nebola náhoda.
„Tak, všetko ste nakúpili?“ opýtala sa.
„Áno, veci sú v aute. A toto je pre vás.“ Michal vytiahol malý buket tulipánov.
Hela zobrala kvetiny a jej oči zažiarili. Pili čaj v kuchyni, rozprávali sa o počasí a cenách na trhu. Keď dopili, Michal sa poďakoval a chcel odísť. V predsieni pomaly navliekal kabát, obul topánky. Až na prahe sa obrátil:
„Ak teraz odídem bez toho, aby som to povedal, budem to ľutovať. Heli, celý týždeň som na vás myslel. Úprimne. Nemohol som sa dočkať víkendu. Adresu som zistil od Janka…“
Hela sa začervenala a sklopila pohľad.
„Veď sa tak málo poznáme…“
„To nič. Hlavne, že nie som protivný? Môžeme si tykať? Viem, že nie som žiadny zázrak. A mám osemročnú dcérku. Teraz je u babky.“ Michalovi sa triasli ruky.
„Dcéra – to je krásne. Vždy som chcela mať dievčatko,“ povedala Hela snívavo.
Povzbudený jej slovami ju Michal zobral za ruky, pritiahol k sebe a pobozkal. Keď sa odtiahol, videl, že jej oči sú plné slz.
„Tak som ti nepríjemný?“ spýtal sa.
„Nie. Naopak. Ani som nečakala… Je to sladké a pokojné. Nič si neukradám.“
Odvtedy sa stretávali každý víkend. O dva mesiace neskôr sa vzali a žili v dedine. Hela začala pracovať v škôlke. O rok neskôr porodila dcéru. A tak v ich rodine vyrástli dve dievčatá – obe milované a drahé. A lásky bolo dosť pre všetkých. Michal a Hela mladli od šťastia, ich láska sa časom spevnila ako vyzreté víno.
Janko pri stole často prižmúril na Helu:
„No čo, Helka, akého som ti našiel frajera, hmm? Len kraśnieješ. Zlého by som ti neporadil – počúvaj bratranca!“
