Júlinka, som doma, poď ma privítať!
Miško?! Ty si doma tak skoro? Veď si mal prísť až o tri dni…
Žena okolo tridsiatky vybehla do chodby, narýchlo si utešovala hodvábny župan a zaskočená hladela na muža, ktorý práve vkročil do bytu.
Prekvapiť som ťa chcel, Júlia. Vidím, podarilo sa! Alebo vari nie si rada? vysoký, statný Michal sa usmieval od ucha k uchu, spokojný s vlastným predstavením.
Veľmi, veľmi sa teším! Poď rovno do kuchyne, jedlo ti hneď ohrejem…
Michal spokojne prikývol a vybral sa smerom do kuchyne. Tam ho čakal až prekvapivo bohatý stôl: jahody, čokoláda, čerstvo upečená večera Akoby to všetko bolo pripravené špeciálne preňho.
No Júlia, dala si si záležať! Ako si vedela, že prídem? Si ty len šikovná žena!
Naložil si na tanier poriadne veľkú porciu a s chuťou sa pustil do jedla. Júlia sa stále neukazovala, no Michal ju nevolal: určite si dáva pekné šaty pre svojho muža…
Miško, ja… My…
Júlia, to tvoje pečené je výborné! Aj šalát, aj palacinky, mňam Karol?!
Keď sa otočil, uvidel Júliu, ktorá držala pod pazuchou jeho vlastného brata, Karola. Žena sústredene hľadela do zeme a Karol, oblečený do šortiek a trička, si únavne masíroval koreň nosa, zjavne práve zobudený.
Áno, Mišo, ja Ahoj, brat môj…
Ahoj. No, skúste mi vysvetliť, čo sa tu vlastne deje. Hoci… asi už je to aj zbytočné.
Michal, ja už dávno som ti to chcela povedať. Ja milujem tvojho brata Karola a chcem byť iba s ním. Prepáč mi. Júlia to vypálila naraz, bez odvahy stretnúť jeho pohľad.
Michalovi v tej chvíli vypadol tanier z rúk. S poslednými zvyškami jedla sa kotúľal po podlahe a cinkal o dlaždice.
Takže, ak tomu správne rozumiem Vy dvaja ste?
Áno. Práve teraz sme boli spolu.
Výborne! No nádhera. Júlia, a ty Karol, super! Moji milovaní Aha, preto ten bohatý stôl Najmä pre koho si varila.
Júlia sa nedokázala na muža pozrieť, mala pocit, že ak zdvihne zrak, celá odvaha ju razom opustí.
A naša Ela? Čo bude s dcérou? Už to vie?
Nie, nevie.
Kde teraz je?
U susedky, pozerá rozprávky.
A často ju takto odkladáš k susedom?
Už viac ako pol roka…
Otázky Michalovi došli. Aj pocity. Bol po návrate z cesty unavený a hádať sa nemalo význam. Nebol človek, čo by dlho vo sváre vydržal, mal povahu pokojného človeka. Ak ho však niekto nahneval No to bola skôr výnimka. To, čo sa stalo s jeho blízkymi, ho len nechalo v úžase, a chvíľu trochu tápal.
O desať minút nech vás tu nevidím. Hodiny tikajú. povedal, keď upíjal čaj, a na brata sa ani nepozrel.
Čo len Júlia na ňom vidí? Vyzeráme rovnako, ešte aj znamienka máme tie isté… Práci sa nevedie, rozumu veľa nepobral Len ťa o všetko oberie. Ale, jej výber. prebehlo mu hlavou, kým jemne usrkoval čaj.
Nepôjdem, kým nedostanem tvoj súhlas, zrazu sa postavil Karol.
Aký súhlas máš na mysli?
Súhlas k rozvodu Nechaj Júliu, nemiluje ťa už.
Veď vidím, koho môj žena miluje zasmial sa Michal. Chcete rozvod? Bude, ale len cez súd! Chcem vidieť, ako všetko vyhodíte na právnikov…
Miško… Júlia mu chytila zápästie. Miško, rozíďme sa v pokoji. Veď ty nie si zlý človek…
Michal pokrútil hlavou.
Dobre teda, bude po tvojom. Ale, Karol, od tejto chvíle nie si môj brat.
My by sme ešte radi niečo poprosili.
No dobre, čo ešte chcete?
Nechaj mi byt po rozvode, Miško! Júlia sa naňho usmiala, hladkajúc ho po dlani. Naša Ela je tu veľmi zvyknutá, má tu kamarátky, v škole to má rada… Ak by sme ho predali, museli by sme späť na dedinu a tu nemáme peniaze na nové bývanie…
Michal si podoprel bradu o prekrížené ruky a zamyslel sa. Júlia sa hneď snažila byť ešte presvedčivejšia:
Miško, drahý… Daruj bytom dcérke. Ty si šikovný, ešte veľa zarobíš so svojou prácou! Prosím, veď máš len jednu dcérku…
Upokoj sa, Júlia, schladil ju Michal. Mám lepší nápad.
A aký? Júlia sa potešene zatvárila. Chceš nám nechať aj auto? To by Ela bola nadšená…
Ela bude bývať so mnou.
Čože?! neverila Júlia svojim ušiam. Prepáč, ale ty ani nevieš, čo s dieťaťom! Si každý druhý týždeň na služobnej ceste Tá ťa ani poriadne nepozná.
Teraz to zistíme, povedal Michal a zamieril ku dverám.
Po chvíli sa vrátil a viedol za ruku malú Elu. Bola to desaťročná dievčina, ktorá prešla do štvrtého ročníka. Pevne mu stískala dlaň a úprimne sa usmievala.
Prečo si ju priviedol? Chceš, aby bola prítomná hádke?! spýtala sa príkro Júlia.
Michal ju však ignoroval. Posadil sa na svoje miesto v kuchyni, Eličku si dal na kolená a začal:
Elka, zlatko moje, môžem ti dať pár otázok?
Jasné! Elka sa rozžiarila a bola nadšená pozornosťou otca.
Ale sľúb mi, že budeš odpovedať pravdivo! Chcem sa s tebou porozprávať ako s veľkým dievčaťom.
Ako keď hovoríš v robote s pánmi?
Presne tak.
Elka prikývla, natešená, že otec k nej bude pristupovať vážne.
Povedz, mamina ti robí zle? Udrela ťa za posledný týždeň?
Dievča na moment zvážnelo, pohľad odvrátila a začala si nervózne poťahovať látku šiat.
Čo si to dovoľuješ?! skríkla Júlia. Nechaj ju!
Ticho, Júlia. Rozprávam sa s dcérou, prerušil ju Michal a nežne pohladil Elku po hlave. Neboj sa, Elička. Sľúbila si, že odpovieš úprimne?
Elka prikývla. V očiach sa jej zaligotali slzy. Objala otca okolo krku a ticho mu šepkala do hrude:
Áno, trikrát ma udrela! Raz za zlú známku, potom za rozliate mlieko A tretíkrát, keď som nakričala na uja Karola. Bozkávala sa s ním, keď si bol preč…
Neboj, dcérka! pohladil ju Michal. Teraz som pri tebe, už ti nik neublíži.
Klame! ohradila sa Júlia. Ani som sa jej nedotkla…
Pre dcéru byt aj auto, to by si rada, však? opýtal sa Michal posmešne. Elka, odpovieš ešte na jednu vec?
Dobre…
Ak by si si mala vybrať, ostaneš so mnou alebo s mamkou?
Elička zaváhala. Jej oči blúdili po otcovi a matke. Júlia sa snažila získať si dcérku na svoju stranu, natiahla k nej ruky.
Sľúbiš, že už neodídeš?
Sľubujem! vyhlásil Michal bez váhania.
Potom chcem byť s tebou, ocko.
Ty malá… Júlia sa natiahla po dcére, no Michal si ju pevne pritisol, chránil ju vlastným telom. Karol celú scénu len bez slov pozoroval.
Tak, Júlia, už si sa rozprávala. Viac ju neuvidíš, povedal Michal pokojne a spolu s dcérkou odišli do jej izby.
O chvíľu Michal pomohol Ele pobaliť veci. Našťastie mal ešte zbalenú vlastnú cestovnú tašku, s ktorou prišiel z roboty. Nasadli na autobus a zamierili do penziónu na druhom konci Bratislavy, kde Michal často býval kvôli práci.
…O pár mesiacov prebehol súd. Keďže Júlia a jej nový muž nemali stabilný príjem, ani bývanie, súd zveril malú Elu otcovi. Veď aj ona sama chcela byť len s ním.
Michal rozdelil byt podľa plánu, svoju polovicu predal. S matkou sa mohla Ela stretávať cez víkendy, no bývať začala s otcom v ich novom byte v Petržalke. Michal radikálne prevrátil svoj pracovný režim a trojmesačné služobky už v jeho kalendári nemali miesto Ela začala znova usmievať. A to bolo viac ako všetky eurá a všetka práca.
