Zuzanka, som doma, privítaj ma!
M-Miloš? Prečo si doma tak skoro? Mal si sa vrátiť až o tri dni neskôr…
Žena, okolo tridsiatky, vyšla na chodbu, chvatne si cez seba prehodila hodvábny župan a rozpačito sa dívala na manžela, ktorý stál vo dverách.
Chcel som ti pripraviť prekvapenie, Zuzka. Vyzerá to, že sa mi podarilo! Alebo sa mi to len zdá? Nie si rada? vysoký, široký muž sa škeril od ucha k uchu a bol spokojný s dojmom, ktorý spôsobil.
Veľmi, veľmi sa teším! Choď hneď do kuchyne, ohrejem ti večeru…
Miloš kývol spokojne manželke a zamieril do kuchyne. Tam ho však prekvapil bohato prestretý stôl: jahody, čokoláda, čerstvo dopečený obed… Akoby to bolo pripravené špeciálne pre neho.
No teda, Zuzka, ty si mi ale kuchárka! Ako si vedela, že prídem? Aká si len prezieravá!
Naložil si plný tanier a s chuťou sa pustil do jedla. Manželka neprichádzala, ale nenapadlo mu ju volať určite si pre neho chystá krásne šaty, aby mu urobila radosť.
Miloš, ja… My…
Zuzka, to tvoje mäsko je výborné! A ten šalát, palacinky neviem sa dojesť… Martin?!
Miloš sa obrátil a zbadal Zuzku, ktorá viedla pod pazuchou jeho rodného brata Martina. Zuzana sa previnilo dívala do zeme a Martin v šortkách a tričku si unavene pretrel oči, akoby ho práve vyrušili zo spánku.
Áno, Miloš, ja. Ahoj, brat…
Ahoj. Tak mi vysvetlite, čo sa tu deje? Ale asi už to ani netreba…
Miloš, ja… Už som ti to dávno chcela povedať. Milujem tvojho brata Martina a chcem byť iba s ním. Prepáč. vyhŕkla rýchlo Zuzana a radšej sa ani nedívala na už vlastne bývalého muža.
Pri tých slovách Milošovi odišiel z ruky tanier. Riady s jedlom sa s hrmotom rozkotúľali po podlahe.
Takže vy ste, ak tomu správne rozumiem… Práve teraz…
Áno. Práve teraz sme boli spolu.
Výborne, no skvelé, Zuzana! A ty, Martin, tiež paráda! Moji milovaní blízki! Ach, tak teraz už chápem, prečo si taký hostinu nachystala… A hlavne komu.
Zuzana sa neodvážila manželovi pozrieť do očí. Zdalo sa jej, že len čo zdvihne pohľad, všetka odvaha ju opustí.
A Vierka? Čo s dcérou? Vie o tom?
Nie, ona… Ona o ničom nevie.
Kde je teraz?
U susedky, pozerá rozprávky.
A často ju takto odkladáš k susede?
Už pol roka…
Milošovi došli slová aj emócie. Po dlhej ceste bol príliš unavený na to, aby robil škandály. On od prírody nikdy nedokázal dlho byť nahnevaný, skôr bol pokojný a vyrovnaný. Ale keď už ho niekto nahneval, radšej by sa mu každý vyhol. To však bolo skôr výnimkou. Táto situácia s dvoma najbližšími však Miloša celkom zaskočila. Na chvíľu ostal úplne bezradný, no len na chvíľu.
O desať minút vás tu nechcem vidieť. Čas beží. povedal Miloš a napil sa čaju. Na brata sa ani len nepozrel.
Čím sa ona na Martinovi našla? Vyzeráme skoro rovnako, aj znamienka máme rovnaké… Lenže on nevie poriadne pracovať a rozum mu chýba… S ním len stráca čas! No jej voľba myslel si Miloš a pokojným tempom popíjal čaj.
Nikam neodídem, kým nedostanem súhlas, postavil sa trucujúco Martin.
A aký súhlas odo mňa čakáš?
Na rozvod… Pusti Zuzanu, neľúbi ťa.
To teda vidím, koho moja žena ľúbi… usmial sa trpko Miloš. Chcete rozvod? Bude rozvod, ale cez súd! Uvidím, ako miniete všetky eurá na právnikov…
Miloš… žena položila ruku na jeho zápästie. Miloško, prosím ťa, rozíďme sa v pokoji. Veď ty si dobrý, poznám ťa…
Muž len pokrútil hlavou.
No dobre, keď veľmi chceš. Ale odteraz nie si môj brat, Martin Pavlovič.
Ešte by sme ťa chceli o niečo poprosiť.
Čo ešte?
Nechaj nám byt po rozvode, Miloš! Zuzka sa očarujúco usmiala, stále mu hladila zápästie. Vierka je tu veľmi šťastná, má kamarátov v škole Ak by sme byt delili, na nový by sme nemali peniaze, museli by sme sa naspäť vrátiť na dedinu…
Miloš si oprel bradu o ruky a zahľadel sa do diaľky. Zuzana využila chvíľku jeho váhania a začala prosiť ešte sladšie:
Miloško, moje slniečko… Prosím ťa, sprav svojej dcérke radosť! Ty predsa zarobíš, si úspešný, zvládneš všetko! Prosím, Miloško, máš len jednu dcéru a robím to len pre ňu…
Upokoj sa, Zuzana, zrazil ju Miloš. Mám lepší nápad.
A aký? potešene zažmurkala Zuzka. Chceš nám nechať aj auto? Vierka by bola nadšená
Vierka bude bývať so mnou.
Čože?! vykríkla neveriacky Zuzana. To sa ti snívalo? Ty predsa nevieš zaobchádzať s deťmi! Večne si preč na pracovkách, ona si ťa sotva pamätá…
To sa ešte uvidí, povedal Miloš a šiel k dverám.
O pár minút sa vrátil s dcérou za ruku. Bola to desaťročná, čerstvá štvrtáčka, ktorá sa otca držala pevne a spokojne sa usmievala.
Načo si ju priviedol? Aby bola svedkom tejto hádky?! zaškriekla podráždene Zuzana.
Miloš neodpovedal. Sadol si tam, kde predtým, posadil si dcérku na kolená a začal sa jej pýtať:
Vierka, môžem ti položiť pár otázok, zlatko?
Samozrejme! rozžiarila sa dievčinka pri otcovej pozornosti.
Ale sľúb mi, že odpovieš úprimne! Budeme sa rozprávať ako s dospelou.
Ako s tými tvojimi kolegami v práci?
Presne tak.
Vierka prikývla. Bola nadšená, že otec s ňou hovorí vážne.
Povedz mi, ubližuje ti mama? Udrela ťa niekedy tento týždeň?
Dievčatko sa začervenalo a sklopilo pohľad. Nevedome si pohrávala so šatami.
Čo si dovoľuješ?! zúrila Zuzana. Nechaj ju tak!
Buď ticho, Zuzana. Rozprávam sa s dcérou, prísne odvetil Miloš a pohladil Vierku po hlave. Neboj sa, Vierka. Pamätáš, sľúbila si, že budeš odpovedať pravdivo?
Vierka pomaly prikývla, v očiach jej zažiarili slzy. Objala otca okolo krku a potichu šepkala:
Áno, udrela ma trikrát. Prvýkrát za trojku, potom za rozliate mlieko… Tretí raz za to, že som zakričala na uja Martina. Bozkávali sa, keď si bol preč…
Už je dobre, zlatko, už plač nebudeme, utešoval ju Miloš. Teraz som tu ja, už ťa mama nebude biť.
Klame! bránila sa Zuzana. Ani prstom som na ňu nesiahla…
Takže byt a auto chceš pre dcéru? usmieval sa Miloš. Vierka, odpovieš ešte na jednu otázku?
Dobre
Ak by si si mohla vybrať, s kým by si chcela bývať: so mnou alebo s mamou, koho by si si vybrala?
Dievča ostalo chvíľu ticho. Jej oči blúdili medzi otcom a mamou. Zuzana ju chcela prehovoriť, natiahla k nej ruky.
Ale sľúbiš mi, že už nikdy neodídeš na dlho?
Sľubujem! odpovedal Miloš bez váhania.
Tak chcem žiť s tebou, ocko.
Ty…! Zuzana už-už chcela na dcéru vyraziť, no Miloš ju objal a chránil vlastným telom. Martin, ktorý všetko sledoval zozadu, nezasiahol.
Tak, Zuzana, rozhovor skončil. Viac ju neuvidíš, povedal Miloš pokojne a spolu s dcérou odišiel do detskej izby.
O pár minút pomohol Vierke zabaliť veci. Našťastie, svoju tašku po služobke mal už zbalenú. S dcérou zamierili do hotela na opačnom konci Bratislavy, kde Miloš často býval počas práce.
…O niekoľko mesiacov prebehol rozvod na súde. S prihliadnutím na to, že Zuzana ani jej nový muž nemali stálu prácu, byt ani možnosti poriadne vychovávať dieťa, sudca zveril Vierku otcovi. Dievča si to tiež želalo.
Miloš byt rozdelil, pričom svoj podiel predal. Matke povolili stretávať sa s dcérou cez víkendy. S otcom však začala Vierka bývať v ich novom byte. Miloš si úplne zmenil pracovný režim, aby mal na dcéru viac času. Už v jeho kalendári neboli trojmesačné služobky… A Vierka sa začala častejšie smiať a to bolo cennejšie než všetky eurá, lepšie než akákoľvek práca.
