Volám sa Marek. Som labradorský pes, milý chlpatý kamarát, ktorý sa páči všetkým. Niekedy sa však aj ja musím brániť rozkúsam si, čo mi nevyhovuje. Chráňte svojho psa! Mám svoju pani, ktorú milujem bez ohľadu na to, čo robí. To je nevyvrátiteľné milujem ju a to je všetko.
Kúpila ma, keď som ešte bola šteniatko. Mala som len mesiac, ona mala 408 mesiacov teda 34 rokov. Už nasledujúci večer sedela na podlahe nášho dvojizbového bytu v Bratislave, popíjala štvrtý pohár červeného vína, hladkala ma a plakala:
No choď, Marek. Teraz mám psa, ktorý ma nikdy nesklame. Povedz mi, čo je so mnou zle? povedala, lebo sa necítila dobre v kuchyni, tak išla na kurzy francúzskej gastronómie. Už nepískala. Potom sa sťažovala na moje oblečenie: Vždy nosíš bezformové župany, vyzeráš ako vrece semiakov, vedľa mňa je to hanba. Kúpila si nový šatník, pomohli jej mama a stará mama darovali jej veľa vecí. Prestala ma vôbec pozorovať. Nakoniec naznačila, že je na nás smutno, že v kine je všetko inak ľudia s dušou a profesionalitou. Ja som dva mesiace študoval videá o orálnom potešení na YouTube a takmer som sa zadĺžil na banánoch. Stará mama mi opäť pomohla a priniesla dva vedrá kukurice všetko pre neho. A on odišiel, čert. Marek, si môj jediný. Neodchádzaj, prosím. Pozrel som jej unavené oči a olízol jej líčko. Čo som iné mohol robiť? Môj črevný trakt dokázal zjesť čokoľvek, ale šteniatko mi takmer nič nešlo. Objala ma a zaspali sme. Všetko to bola vina červeného vína.
Moje potreby na podlahe nášho bytu rástli úmerne s mojím rastom. Ona sa o mňa starala s celou svojou energiou. Pozoroval som televízny program o luxusných tureckých hoteloch all inclusive. V tom čase som si užíval ultra all inclusive: kŕmili ma do sýtosti, v sobotu sme mali avokádo. Nemal som žiadne povinnosti; ráno som ju odprevádzal do práce a čakal na jej návrat. Čakal som (čestne, väčšinou som spal na chrbte). Keď sa vrátila, bozkávala ma a kŕmila mäsom. Boli sme šťastní. Milujem ju celým srdcom.
Jedného dňa do bytu prišiel nejaký chlap kolega z práce. Po kine popili červené víno v kuchyni a uzavreli sa v spálni. Z zvukov som počul, že sa jej páčilo. Keďže bola šťastná, aj ja som bol. Ráno však po prvýkrát v celom našom spoločnom živote zabudla ma nakŕmiť. Odpovedali na to jeho topánky povedzme, že ich už nebolo. Chcel som ho potrestať, ale ona sa na neho pozerala s takou láskou, že som zmenil názor.
Chlapa nazývalo sa Ján. Prinášal mi mäso, topánky schovával v chladničke. Navštevoval nás len cez obed a občas cez noc. Večer pani Ľubka neodtrhávala telefon a často s ním písala. Víkendy sa menili na dlhé hodiny pred obrazovkou, kým telefón neozvonil, a mačka sa škrabala. Pri jednej večernej sedení s červeným vínom ma hladkala a povedala:
Ach, Marek, prečo je všetko také zložité? On je ženatý, dobrý a rozumný človek a mám ho ako svojho manžela. Myslím, že som lepšia ako jeho žena. Pozri na moje prsia dar od osudu. Zobrazujem ich aj psovi. Blížia sa Vianoce a budeme opäť sami.
Plakala tiše. Rozčúlený som vrčal. Na ďalší deň, keď Ján prišiel na obed v obleku, stratil ho. Hneď keď odišiel do jej izby, začal som pracovať. Za každú jej slzu som chcel pomstiť. Z obleku zostali len rohy a nohavice. Na podlahe našiel dva nabíjacie telefóny jeden jeho a jeden jej. Zobral som ich a rozhryzol. Už som nemal čas plakať.
Ján vybehol zo spálne v hákliku, zistil, že mu nezostalo nič okrem háklika a že telefóny zmizli, a začal ma biť poviazkou. Ona kričala a snažila sa ma chrániť. Ján ju odtlačil, zbalil ma do náručia, šiel k autu a poškrtil ma do kufra. Myslel som, že ma zoberú a zhodia. Namiesto toho ma Ján odvezol do nejakej kliniky. V klietke mi niekto vpichol niečo a moje sily sa vyčerpali. Keď som sa prebral, neznáma teta ma hladkala cez mreže klietky a hovorila do telefónu:
Aké sú to ľudia, chcú mať psa, zahrávajú sa, a potom ho zahodia. Prinesú mu tisíc eur zabijú ho. Dobre, zavolám ti neskôr.
Teta sa priblížila, jednou rukou ma hladkala, druhou smerovala striekačku do môjho bokov. Rozumel som, že to nie je nič dobré. Len pani Ľubka mi chýbala. Trikrát štekal, štek, štek! Zatiaľ, svet.
Zrazu sa dvere otvorili a po behu vošla pani Ľubka, roztrhaná:
Zastavte! Nie, nepoužívajte ma! Našla som ťa, našla som ťa!
Teta sa zastavila a zabručala, že sa to už nevráti, ale už sme nemohli čakať. Pani Ľubka sa vrhla ku mne a ja k nej.
Marek, prebehla som už všetky kliniky! Odpusti mi, odpusti! Počuješ ma?
Hovorí sa, že psy neplačú. Ja som plakal raz. Nikomu to nehovorte. Vrátili sme sa domov a zaspali.
Čoskoro ju prepustili z práce za to bol Ján. Stratil som mäso vo svojej strave, musel som jesť kašu a stal som sa pasívnym vegetariánom. Ona sa nevzdávala. Začali sme spolu bežať ráno. Väčšinou som bežal ja, ona sa pozerala na brezy. Po pár mesiacoch bežala čoraz rýchlejšie. Červené víno takmer prestala piť, iba keď jej stará mama priniesla kukuricu a staré sukne.
Pani Ľubka sa rozhodla študovať na miesto, kde vždy chceli ísť. Zhromažďovala kvety do kytíc. Ja som jej naznačoval, že by to mohla robiť aj s mäsom. Mäsová kytica je najlepší dar na svete. Ale keď ona preferuje kvety, ja som sa pripojil. Celý náš byt som zaplnil kyticami a povedal som:
Ak mi nikto nedá kvety, sama si ich vyrobím a odovzdám ostatným.
Na ďalšom behu som priniesol veľký a zelený pľúčik. Pani Ľubka ocenila môj dar, objala ma a pobozkala. Bolo to dojímavé. Čoskoro dostala prácu v kvetinárstve, čo ju veľmi potešilo a mňa ešte viac. Všetok kvetinový balast sa presunul do jej novej prevádzky, náš byt opäť vyzeral ako byt, nie ako seno. Mäso sa vrátilo do môjho jedálnička.
O dva roky neskôr k nám prišiel Svätopluk opravil chladničku a potom zostal. Svätopluk je skvelý človek, nerobí jej žiadne problémy, naopak, sme spolu vždy veselo. Nedávno sa objavil ďalší Svätopluk, malý chlapec. Pani Ľubka ho požiadala, aby aj on bol ochraňovaný a milovaný. A ja som to urobil som len pes, ale viem, čo je láska a vernosť.
Z celého tohto chaosu som si uvedomil, že najdôležitejšie nie je bohatstvo, sláva ani pohodlie, ale vernosť a láska medzi tými, ktorí si navzájom pomáhajú. Vždy, keď sa zdá, že svet sa rúti do temna, stačí si pripomenúť, že verný priateľ je svetlo, ktoré nás vedie domov.
