Jarmila, moja dobrá kamarátka, mi daruje malú sivú mačiatku. Okamžite sa k nej pripája a hneď si ju zamiluje.
Nazvem ťa Lialka, rozhodne Jarmila a poštipká mačiatko po hlavičke. Mačiatko súhlasí, pretože sa mu páni nové meno, hoci ho predtým volali iba mačiatko. Lialka pomaly preskúma svoj nový domov všetko sa jej páči, no
Každé ráno stretáva v kuchyni nahnevaného muža, ktorému Lialka zjavne nesedí. Celý čas nad ňou bručí a vyhánja ju z kresla, ktoré si mačiatko zamilovalo. Keď muž odchádza z domu, Lialka sa teší, hrá sa so svojou pani a s hračkami, ktoré mu Jarmila daruje. Občas sa zamýšľa, prečo jej milá pani nemá malého chlapca ani dieťa. S deťmi by bol život zábavnejší a Lialka by si s nimi mohla pohrávať, ale neexistujú. Chápala, že s takým nahnevaným mužom by sa deti nevedeli narodiť on miluje len seba.
Jarmila, zase tvoja mačiatka sedí na mojich nohaviciach, všetko je poškrábané! Umyj to, inak sa mi hanba ukázať sa v práci! kričí Vladimír.
Dobre, umyjem, len ich neďakuj na kreslo, ulož ich do skrine, odpovedá Jarmila, valcovacou rukou pretiera nohavice.
Prichádza jar. Jarmila hovorí Lialke, že idú na chatu.
Bude sa ti tam páčiť. Budeš sa valcovať na trávke, počúvať spev vtákov a denne jesť zrelé bobule.
Lialka cíti očakávanie niečoho pekného. Na chate je skutočne nádherne. Prebehne po kvetinových záhonoch, nasaje vôňu prvých jarných kvetov aké sú voňavé! Mačiatko niekoľkokrát kýcha, leží v tráve a naháňa vrabca, ktorý sa z ničoho nič objavil. Vrabec skáče z vetvy na vetvu, akoby provokoval mačiatko. Lialka ho beží, skáče, ale nedokáže ho chytiť.
Lialka, poď si dať obed, volá Jarmila.
Na verandu stojí šálka mlieka a vedľa nej kus klobásy. Lialka práve začína jesť, keď sa na verandu vracia nahnevaný muž.
Preč odtiaľ, neprekážaj mi pod nohami, hrozí a odhodením mačiatka spadne z verandy.
Lialka sa nenechá uraziť, už si zvykla na tvrdú povahu tohto muža manžela jej milých Jarmily. Vedľa je altánok, kam mačiatko utečie a leží na lavičke. Jarmila ju objaví a prinesie svoj starý, teplý sveter.
Teraz je ten tvoj, lež na ňom a bude ti vždy teplo, hovorí a odíde.
Ten deň má Jarmila veľa práce, a Lialka takmer celý deň zostáva sama. Nie celkom sama vrabec, ktorý ju dnes stretol, sa vráti. Hoci má veľkú rodinu, radšej sa hrá s mačiatkom.
Na chate čas letí rýchlo. Nezostihli sme sa rozhlásť, keď nastáva august mesiac bohatý na úrodu. Lialka si každý deň užíva šťavnaté bobule, ktoré jej Jarmila podáva, a tiež čerstvé zelené uhorky z záhonov.
Jediný problém je muž, ktorý neustále bručí a volá Lialku lenivou sliepkou.
Myslíš, že sa čoskoro dostanú myši, a ty nič nerobíš? Chyť ich! prikazuje.
Lialka sa snaží, aj keď je ešte malá a myši ešte nechytila. Za deň podujme dvaja myši a položí ich na verandu, aby muž videl, že nie je len lenivá sliepka.
Prichádza jeseň. Jarmila ochorie a vezú ju do Bratislavy. Niekoľko dní zostáva Lialka sama na chate, smutníc. Nevie, čo sa stalo s Jarmilou. O ňu už nikto nestará, a mačiatko musí sama hľadať jedlo.
Muž príde párkrát, zozbiera poslednú úrodu, nasype surovú krmivo do altánku a odíde. Pre Lialku prichádzajú ťažké dni, iba vrabec ju sprevádza.
Na začiatku novembra padne sneh a chlad sa zosilňuje. Lialka čoraz častejšie sedí v altánku a smutne vzdychá jedla má takmer nič. Zúžila a už neverí, že sa jej niekedy vráti lepší čas.
Jedného dňa príde muž, ale nie s Jarmilou. Namiesto nej prichádza neznámy muž. Prejdú pozemkom, pozrú dom, zaklopú do altánku. Neznámy muž spýta:
Čo tu robí tá mačka, tá malá Lialka? Nemôže tu prežiť, uhynie od hladu a zimy.
Muž odpovie, že nemá kam ju brať žena je v nemocnici, od rána do večera je v práci
A čo s ňou? Nemáte ľútosť? spýta sa neznámy.
Zostane tu! Ak chcete, môžete si ju vziať, zamrmle muž a odovzdá kľúče od chýše novému majiteľovi.
Odchádzajú a Lialka zostáva znova sama. Muž jej nechá suchý kúsok klobásy a trošku chleba. Tak prežíva niekoľko dní.
Vrabec pristane, švitočí, ale Lialka už stratila záujem o život a pomaly vyhasíná.
Medzitým muž, ktorý kúpil chýšu od spoločenstva záhradníkov, na víkend vezme lyže, dohodne sa so svojou manželkou a vyberá sa na chatu. Celý čas myslí na nešťastnú mačiatku, ktorú odložili v altánku. Ako sa tam má, biedna? Musí čakať na mňa, premýšľa Marek.
Cesta k spoločenstvu nie je vyčistená; v zime tu nikto býva. Marek odloží auto na kraji cesty a lyžami sa vydá hľadať svoj domček. Ide dlho po zasneženej ceste a konečne spozoruje chýšu, pokrytú snehom, a altánok.
Rozkopáva dvere, dlhými rukami odhrne sneh a vnikne dovnútra.
Mačiatko, kde si? Živá si, moja dieťa? kričí, keď odhalí starú vlnenú košeľu a z nej vyčnieva sivý mačací chvost. Marek zdvihne košeľu a nájde vyčerpanú, nehybnú mačku.
Lialka mlčí, nemá silu ani na reč. V tom počuje švitoľ svojho priateľa vrabca, ktorý sedí na otvorených dverách a hľadí na ňu. Lialka sa prebudí a otvorí oči.
Živá si, moja perlička, radostne hovorí muž a oči mu zapĺňajú slzy. Stihli sme to.
Opatrne položí pred Lialku kúsok kotleta a naleje vodičku do malého pohárika. Mačiatko sa zachveje od vône domácej stravy.
Jedz, kráska! Potom pôjdeme domov! Teraz bude všetko v poriadku, len sa zotav.
Marek cíti, ako ho slová obklopujú teplom, akoby ho objímali a vyzývali k životu. Lialka zdvihne hlavu, nasáva vôňu a pomaly zakúše kus.
Vrabec sedí s nimi a švitočí uspokojene. Marek odtrhne kus rožka, ktorý priniesol pre Lialku, a rozpadne ho na lavičke pre vrabca.
Poď, kamarát, aj ty sa najedz, volá a vrabec vyletí na lavičku a začne zobovať.
Keď jedlo skončí, Marek zabalí mačiatko do malého županu, ktorý mu priniesol z domu, a pritiahne ju k sebe.
Zbohom, kamarát, máva rukou vrabcovi a rozhodené drobky rožka rozmetá po lavičke. To ti poslúži na prechod.
Vrabec odlietí, akoby chcel overiť, že jeho priateľka je v dobrých rukách.
Marek ihneď zamieri do veterinárnej kliniky. Lekár skontroluje Lialku a povie, že je veľmi slabá, musi zostať v nemocnici.
Celý týždeň Lialku liečia, a o víkende ju Marek odvezie domov. Medzitým jeho manželka Irena kúpila mačiatku pohodlný domeček a hračky. Lialka má opäť svoju rodinu, ktorá ju miluje.
O týždeň neskôr po presune odberie Jarmila, predchádzajúca pani, Lialku z nemocnice. Zavolá Marekovi a spýta sa, či je mačiatko nažive. Jarmila sa dozvedela, že jej muž odložil mačiatko na pospas.
Marek jej rozpráva smutný príbeh opusteného mačiatka a jeho šťastné zachránenie. Jarmila je rada, ale nepožiada o vrátenie Lialky. Keď už má nové dobré majiteľov, nech sa jej darí. Hlavné je, že mačiatko bolo zachránené.
Aj v najtemnejších časoch sa nájdu ľudia s dobrou dušou, ktorí prídu na pomoc tým, ktorí ju potrebujú. Táto rozprávka pripomína, že pravá dobrosť vždy nájde svoju cestu. Veríte v to?
