Pripravujem oslavu
– Nepoteší vás veľká oslava k môjmu výročiu, takže pozývam len nevyhnutných hostí, – rozprávala pani Jana synovi Martinovi a jeho manželke za večerou.
– Koľko to bude? – spýtal sa Martin, ktorý poznal maminu lásku k veľkolepým oslavám.
– Dvadsaťtri hostí je istých a ešte dvaja sú možno, – pokojne vysvetľovala staršia žena.
– Počkaj, – zamyslela sa Lenka. – Už ste pozvali každého a teraz nás len informujete?
– No, mám sedemdesiat a toto je môj byt. Mám právo pozvať, koho chcem, – odvetila Jana. – Bude to len pre deti, vnúčatá a sestry s rodinami. Nepozývam susedov ani vzdialenú rodinu.
– Ale prečo také starosti a výdavky? – nechápal Martin. – Náš byt nie je dostatočne veľký na umiestnenie všetkých, teraz budeme musieť nakúpiť potraviny, upratať a všetko zorganizovať.
– Jasné, bývať v mojom byte vám neprekáža, ale zorganizovať raz oslavu pre matku je už problém, – začala Jana. – Možno je toto moje posledné výročie, mám právo rozhodnúť.
– Vieš dobre, že všetko nezvládneš sama, že? – opýtal sa potom Martin. – Moja staršia sestra Katka s tebou nehovorí, takže asi nepríde na oslavu. Mladšia Alžbeta býva v inom meste a určite nepríde pomôcť, takže to bude na tebe.
– To znamená, že sa na týždeň stanem služobníčkou, – rozčúlila sa Lenka.
– Ani my nemáme na výber, matku musíme rešpektovať, navyše žijeme v jej byte, – pripomenul Martin.
Lenka nechcela nič robiť, ale spoločné bývanie bolo rozhodujúce. Vedela, že inak jej svokra nedá pokoj a bude jej robiť problémy. Dva týždne pred oslavou urobila generálne upratovanie, aby všetko vyčistila a pred oslavou len doladila.
– Tvoje menu sa mi nepáči, – hovorila pani Jana, pozrúc sa na svokrin zápis. – Chýba tu viac mäsových jedál, nikto nepotrebuje vaše moderné sendviče a hostia nesmú odísť hladní.
– Ale máme tu dosť jedál, všetko je kalorické a bude to stáť veľa peňazí a času, – ospravedlňovala sa Lenka.
– Dobre, niečo pridám, potom rozhodneme, – krútila Jana hlavou.
Po jej pridaní sa zoznam jedál a výdavkov zvýšil o polovicu. Čiastočne plánovala Jana financovať banket sama, vo zvyšku očakávala pomoc od syna a nevesty.
– Po prvé, sme jedna rodina a je to normálne, – rozhodne povedala. – Po druhé, ešte som sa nerozhodla, čo s bytom. Ak vám ho ponechám, tak vám len pomôže, takže sa snažte.
Lenka sa snažila zostať ticho z úcty k mužovi. Trpezlivo plnil rozmary svojej matky. Nechcela kupovať všetky potraviny na jednom mieste, považovala to za nevýhodné.
– Ale minieme benzín, strávime čas a budeme sa siliť získať maslo v jednom obchode, smotanu na trhu a vajcia mimo mesta, – nechápala Lenka.
– Nič to nie je, – trvala svokra. – Chcem si byť istá kvalitou produktov, preto si chcem kúpiť tam, kde ich poznám.
Zdravie a sily na prípravu nemala Jana dostatok, ale nakupovanie kontrolovala a žiadala syna, aby ju vozil po obchodoch. Martin sa z práce musel vláčiť s matkou po nákupoch a počúvať jej pokarhania.
– Dúfam, že máš dobrého cukrára na zákusky, – zaujímala sa Jana u Lenky.
– Myslela som, že jednoducho kúpime hotový koláč alebo zákusky, – zmiatla sa Lenka.
– Jasné, môžeme tiež kúpiť len obyčajný koláč na moje výročie, – utlačovala sa dôchodkyňa. – Svojej matke by si to určite neurobila.
– Mojej matke bolo vlani výročie, ani ho neoslavovala, – vybuchla Lenka. – Sedeli sme doma len s rodičmi a bratovou rodinou.
– To je vaša vec, v každej rodine sú vlastné zvyky, – Jana sa nevzdávala. – Prišla si do našej, buď taká dobrá a rešpektuj zvyky.
Lenka sa naozaj snažila vyhovieť svokre. Počas obednej pauzy v práci hľadala koláč a prezerala recepty, po práci bežala do obchodu, pretože stále bolo treba niečo dokúpiť. Hostí pozvali na sobotu, tak si od štvrtka vzala voľno, aby všetko pripravila a stihla včas.
– Myslím, že nemáte žiadnu hanbu, – opäť sa rozhorčila Jana. – Dobre, Martin je muž, nerozumie veci, ale mohla by si mi ponúknuť pomoc.
– Čo je zle? – snažila sa Lenka pochopiť nespokojnosť.
– Budem mať oslavu, prídu hostia a JA by som mala ich privítať v župane a s vlasmi zapletenými?
Lenka musela ísť so svokrou do obchodov vybrať oblečenie. Začala sa dohodnúť so známou maskérkou, aby prišla a urobila oslávenkyni účes a líčenie.
– Prečo pečieš mäsové rolky dnes? – prenikla Jana do kuchyne. – Oslava je pozajtra, to jedlo už nebude čerstvé.
– Pretože zajtra mám plný program a fyzicky nebude možné všetko stihnúť naraz, – pripomenula Lenka. – Rúra aj sporák budú obsadené a mám len dve ruky.
– Tak vstaň skôr a nehraj sa na hrdinku, – tlačila na Jana.
– Vy sa snažíte všetko urobiť mojimi rukami, – viac nemohla byť ticho Lenka. – A ak vám to nevyhovuje, tak už nič nezrobím.
– Ako to? – zachripla od hnevu Jana.
– Vezmite si hostí do reštaurácie alebo objednajte donášku, – nemohla sa už ovládať Lenka. – Mám dosť obvinení a nespokojenosti.
Keď sa Martin vrátil z práce, našiel uplakanú manželku a rozhnevanú matku. Matka popíjala kvapky na srdce, obviňovala nevestu z pokusu sabotovať jej oslavu a zničiť večer.
– Drahá, prosím, dokončime toto dielo do úspešného konca, – prosil Martin. – V podstate stačí prežiť pár dní a všetko bude za nami.
Lenka prekročila svoj hrdosť kvôli pokoja pre svojho manžela, oddýchla si a vrátila sa do kuchyne. Celú piatok strávila v kuchyni, až kým nepomdala z únavy. V sobotu bolo pri príchode hostí všetko pripravené a byt žiaril od čistoty. Oslávenkyňa v novom oblečení a účese prijímala gratulácie a všetkých pozvala k stolu.
– Všetko bolo pripravené s láskou a dobrým nastavením, – milo sa uškrnula Jana k rodine.
– Ako vždy, máte to tu chutné, krásne a originálne, – liali sa komplimenty hostí.
– Veľmi som sa snažila, aj keď boli osoby, ktoré robili problémy, – odpovedala oslávenkyňa, bez toho aby sa na niekoho konkrétne dívala, ale pritiahol pohľad na nevestu a dcéry.
Počas banketu Lenka ani nesedela, pretože stále behala s taniermi. Martinovi nakoniec povolili nervy a nútil sestry pomáhať manželke.
– Stále nechápem, si hrdinka alebo len tak naivná? – opýtala sa bratova sestra Katka v kuchyni.
– Čo máš na mysli? – nerozumela Lenka.
– Jasné je, že matka ťa využíva a celý banket je organizovaný na tvoj úkor, – odpovedala ona.
– Netráp ju, – žiadala druhá sestra Alžbeta. – Vieš dobre, aká je naša matka a prečo sa jej vyhýbame.
– Je to výročie, rešpekt, žijeme spolu a tak ďalej, – rozpakovala sa Lenka.
– To je naša matka, a prišli sme len zo strachu, že to môže byť naozaj posledný krát, – pokračovala Alžbeta. – Ale objektívne povedané, je veľmi ťažká osoba, žiť s ňou je nemožné. Ak si myslíš, že vám dá byt, tak to je málo pravdepodobné. Len vás chce mať pod kontrolou, tým sme si už prešli.
Hostia sedeli do neskorých hodín, hovorili chválové reči a takmer všetko zjedli. Po odchode posledných hostí sa oslávenkyňa kráľovsky odobrala k odpočinku bez slova vďaky synovi a neveste za pomoc. Lenka umývala riady takmer do rána a len potom si šla oddýchnuť. Ale nedokázala sa vyspať, pretože o desiatej ráno prišla svokra do izby s návrhom vyraziť na nákupy, aby minula darované peniaze.
– Už nemôžem a nechcem, chápeš? – povedala Lenka svojmu mužovi, keď sa za Janou zatvorili dvere. – Nikam neidem, nech ma hnevá, koľko chce.
Ani Martin nešiel, Jana sa nahnevala, potom robila ďalšie scény a rozprávala každému, ako si syn a nevesta ju nevážia. Po dvoch mesiacoch Lenka presvedčila manžela, aby sa presťahovali do prenajatého bytu, aby sa dostali ďalej od svokry. Ona nechápala dôvod ich odchodu a naďalej ohovárala nevestu, „ktorá zničila život jej synovi a vôbec si neváži jeho matku“. Jana sa považovala za ideálnu matku, ktorej deti sú len nevďačné.
