“A kto môj otec?”
“Katka, pôjdeme v nedeľu do kina?”
“Neviem. Mama ma nikam večer nepúšťa. Možno tak cez deň.”
“Tak pôjdeme cez deň. Mám kúpiť lístky?” – dúfavo sa spýtal Mišo.
Katka zdvihla hlavu a pozrela smerom k oknám na treťom poschodí. Zdalo sa jej, alebo v okne naozaj prebleskla mamin tvář? Hneď sa jej pokazila nálada. Vzala si od Miša tašku a odstúpila od neho o krok.
“Dobre, už idem. Do zajtra.” – Ponáhľala sa ku vchodu.
“Stále ma stráži, akoby som bola nejaká zločinecká. Všetky kamarátky už chodia s chlapcami večer von, a ja len cez deň. Všetci majú normálnych rodičov, len ja…” – rozčúlene premýšľala Katka, keď vyšla na tretie poschodie.
Vošla do bytu, potichu sa prezliekla. Zhasla svetlo v predsieni a prečmizla okolo maminej izby.
“Budeš jesť?” – dobehol ju mamin hlas, práve keď sa chytila za kľučku.
Katka prevrátila oči a otočila sa.
“A čo ak nie?” – odsekla.
“Prečo sa ku mne tak správaš?”
“Prečo ma stále kontroluješ?” – odpovedala otázkou.
“Nekontrolujem. Len som sa pozrela z okna,” – pokojne povedala mama.
“Áno. Akože som si nevšimla, že by si sa pozerávala z okna, keď som doma,” – ušklíbla sa Katka. – “Musím sa učiť.” – Vošla do izby a trhla za sebou dverami. ZapáliKatka sa oprela o dvere a zavrela oči, snažiac sa zadržať slzy, zatiaľ čo za stenou počula matkin tichý povzdych, ktorý jej napokon dal odpoveď na všetky otázky.
