Dnes som si znovu uvedomil, ako krutý môže byť život. Pozeral som sa, ako moja sestra Zuzana zúfalo bojuje so svojím synom Miškom, ktorý sa čoraz viac podobá jeho otcovi – môjmu švagrovi Jánovi.
„Miško, čo z teba bude? Z slovenského jazyka máš päťku, z matematiky štvorku, a z dejepisu si dokonca utiekol! Prečo sa neučíš a stále záškoláčiš? Čo mám s tebou robiť, ty moja trápená hlava?“ Zuzana zúfalo listovala školským denníkom svojho syna, ôsmaka.
„Neviem,“ zamračil sa Miško a odvrátil sa.
„Zuzka, nechaj chlapca na pokoji! Dejepis, biológia… Ja som tiež kedysi záškoláčil a nič, stal som sa normálnym chlapom!“ ozval sa zo susednej izby opitý hlas Jána, ktorý ležal na gauči.
„To sa ti povedie! Mohol by si so synom porozprávať ako muž, ale ty máš vždy dôležitejšie veci – už tretí deň si nepri veľmi!“ zakričala Zuzka.
„No a čo? Mám na to právo! Nepijem tvoje peniaze! A navyše, náš Jožko mal narodeniny! Jubileum, mimochodom!“ Ján položil hlavu na vankúš a opäť zaspal.
…
Zuzka vyrastala v kultivovanej rodine. Rodičia jej vštípili nielen dobré vychovanie, ale postarali sa aj o jej vzdelanie. Dôsledne študovala, dostala sa na prestížnu fakultu. No ironiou osudu sa stretla s Jánom.
Zoznámili sa na študentskej party. Zuzka bola na štvrtom ročníku, Ján už skončil priemyselku a pracoval v továrni. Už na prvý pohľad ju zaujal sympatický mladík s výraznými očami. Ján vyzeral staršie, než v skutočnosti bol. Vtedy ešte netušila, ako jej tento človek naruší pokojný a usporiadaný život.
Začali sa stretávať a vzali sa v lete, keď Zuzka odmaturovala. Najprv bolo všetko fajn, no už vtedy ju držalo, že Ján nepremeškal žiadnu príležitosť na pitku. Každá, aj tá najmenšia príležitosť, sa pre neho stala dôvodom na oslavu.
Časom Zuzka pochopila, že sa pomýlila – s manželom si vôbec nesedeli. Rozvod zvažovala, no osud rozhodol inak – zistila, že čaká dieťa.
Nedokázala sa dieťaťa vzdať. A nechať ho bez otca tiež nebolo riešenie. Zuzka, optimistka, dúfala, že sa Ján s príchodom syna zmení. Keď však opitý prišiel za ňou do pôrodnice, trpko si uvedomila – v tomto človeku sa nikdy nič nezmení.
A tak sa aj stalo. Ján pil často a veľa. V dome pomáhal len polovičato, lebo buď išiel s kamošmi na pitku, alebo sa zotavoval z predošlej.
Zuzka sa veľa nesťažovala. Všetko ťahala sama: tvrdo pracovala, zarobila slušné peniaze, v byte bolo čisto a útulno, synovi Miškovi venovala dosť času. No čím bol chlapec starší, tým viac pripomínal otca. Zuzka v ňom nevidela nič zo seba – učil sa len s nechZuzka zatvorila oči, cítiac, ako ju Anton objíma, a uvedomila si, že konečne našla útek pred minulosťou, ktorú už nikdy nechcela znova prežiť.
