Eva v Martine bola krasavica. Aj keď sa jej dcéra narodila ťažko a až neskoro, takmer vo štyridsiatke. Predtým Eva ovdovela a zostala sama, lebo deti im s manželom Boh nedal.
Potom išla k svojím sesterniciam do mesta, pobyla tam dva týždne, a keď sa vrátila, o deväť mesiacov neskôr porodila dcéru Zuzanku. Susedky v dedine samozrejme šepkali, ale Eva nikomu nepriznala, kto je otec jej dievčatka, ani prečo ich nenavštevuje. Ani jej najlepšia kamarátka a susedka Janka sa to nikdy nedozvedela.
Zuzanka však vyrastala na závidenie – krásne dievča, sivooká, silná a šikovná. A ako ju Eva strážila! Všetko ju naučila – od obliekania cez výchovu až po pomoc v dome. Zuzka vyrastla do štíhlej, peknej a milé ženy. Po škole dokončila kurzy v okrese a vrátila sa do rodnej dediny ako účtovníčka na hydinársku farmu.
A hneď sa zoznámila s Jozefom. Bol to nový chlap v dedine, nedávno prišiel ako agronóm. Vzdelaný, nie ako miestni chalani. A páčili sa jeden druhému. Jozef sa jej po mesiaci vyznal z lásky a oženil sa s ňou. Zuzke bolo dvadsaťjeden, jemu dvadsaťpäť. Svadbu mali, že sa o nej rozprávalo v celej dedine.
Lenže po svadbe začal Jozef niekde miznúť – na deň, dva, potom sa zase objavil. Raz v lete sedeli so Zuzkou v altánku, popíjali čaj, keď zrazu k domu prišlo auto. A z neho vystúpila žena s chlapcom. „Tu máš, otče, na prázdniny,“ povedala. Ukázalo sa, že to bola jeho prvá žena, o ktorej Zuzke ani slováčkom nešepol. A k synovi chodil pravidelne. Zuzka mu neodpustila tento klam, zbalila si veci a odišla k mame.
Koľko sĺz Eva vyliala! A dcéra sa jej vyčítavo vyhovárala: „Nemôžeš takto len tak opustiť manžela!“
„A čo, že mal predtým rodinu? Teraz miluje teba! Prijmite toho chlapca, nie je tu navždy, len na prázdniny.“
Ale Zuzka nesúhlasila a rozviedla sa s Jozefom. Mladá a tvrdohlavá. Zhromaždila sa a odišla do mesta hľadať šťastie. K matke chodievala často, no nemala sa čím pochváliť. Žiadna slušná práca, ani bývanie, ani muž.
Keď mala dvadsaťosem, matka ochorela, schátrala. Zuzka všetko zanechala a vrátila sa k nej. Jozef sa medzitým oženil, mal dve deti, a jeho žena sa strašne bála, že sa Zuzka pokúsi prilákať ho späť. Veď prišla z mesta taká vyfintená!
Ale Zuzka sa na nikoho nepozerala. Ani na krok neopustila dvor. Venovala sa matke, starala sa o ňu, ako len mohla.
Dva dlhé roky ju doslova nosila na rukách, hoci lekári nedávali viac než rok. A potom ju stratila…
Do mesta sa už nevrátila, necítila sa tam dobre v tom zhonu. A Jozefovej žene to bolo stále podezrivé. On sám posmutnel, zatvrdol. Na pohrebe bol prvý, ktorý pomáhal. Zuzka mu bola vďačná, no nedávala mu najavo žiadnu náklonnosť.
A krásna ako kedysi, ostala. Ani by ste jej nedali tridsať rokov! Mladica. A Jozefovi už leskla šedina na spánkoch.
A potom sa stalo niečo nečakané. Celá dedina opäť šepkala! U Gregorovcov sa syn Tomáš vrátil z vojenskej služby. Dvadsaťročný krasavec vysoký ako smrek. Široké plecia, svalnaté ruky a nohy.
Dievčatá v dedine sa okamžite zamilovali a čakali, komu dá prednosť. Tomáš sa však na nikoho nepozeral. Raz išiel k riečke a tam sa kúpe Zuzka, pláva v slnečných lúčoch, vlasy sa jej vlnia ako vodnej víle.
Chlapec videl tú krásu a srdce mu poskočilo! Sedel na brehu a čakal, kým vystúpi z vody. Potom sám skočil do vody a odniesol ju na rukách.
Zuzka sa smeje, bráni sa, ale Tomáš ju nepustí. Zamiloval sa do svojej víly na prvý pohľad. Tak veľmi, že ju hneď požiadal o ruku, a neprešli ani dva týždne od ich prvého stretnutia.
Otec protestoval, matka plakala:
„Čo to robíš?! Ona je žena, už bola vydatá, v meste sa nachodila. A ty si ešte chlapec, čo si pre ňu za muža? Vážne sa zamysli, nerozumný!“
V dedine bol rozruch. Na Zuzku sa každý pozeral spochybňujúco. A čo ona? S Tomášom strávila dva večery na brehu, pozorovali západ slnka. A že ju zbožňuje – čož srdcu prikážeš?
Prišli za ňou Tomášovi rodičia a presviedčali ju, aby ich syna nechala na pokoji. Nie je preňho vhodná. Zuzka sa zbalila a znovu odišla do mesta. Nebude jej šťastia v dedine. Tu Tomáš so svojou láskou, tam dedinčania s odsudkom…
…Prešlo sedem rokov.
Život v meste sa jej nepodaril. Pracovala v obchode, prenajímala si izbu. Potom sa zoznámila s dobrým mužom, vydala sa zaňho, porodila syna.
Muž bol dobrý človek, s pekným príjmom, bývali v veľkom, svetlom byte. Vychovávali syna. Muž často hovoril, že by mali ísť do dediny vybaviť niečo s domom.
Ale Zuzku to tam vôbec netiahlo. Aj keď chodievala na matkin hrob, v dedine sa neukázala.
Zostali v nej len zlé spomienky na ťažké časy, keď stratila matku, keď ju dedinčania odsudzovali. Ten dom by ale predsa len mala skontrolovať. Koľko rokov už stojí zatvorený? Ale kým sa rozhodli, muž ochorel…
Zuzka ostala vdovou v päťdesiatke. Také nešťastie, synovi patnásť, ešte ho čaká škola. A ten dom v dedine jej nedal pokoja. Predať ho, a hotovo. Možno niekto z miestnych kúpi?
Prišli v lete so synom do dediny. Upraviť matkin hrob, upratať a ukázať sa ľuďom.
Zuzka pekná, v čiernych šatáchPo rokoch stratených v nepochopení konečne našla pokoj, lebo láska, ktorá raz zlyhala, teraz rozkvitla do krásy, ktorá vyplnila všetky prázdne miesta v ich srdciach.
