Krásna úvaha… až mi dochádzajú slová
Jedna žena, ktorá mala veľmi zlý vzťah so svojím manželom, mala zástavu srdca. Keď bola na prahu smrti, zjavil sa jej anjel a povedal, že po zvážení jej dobrých a zlých skutkov ešte nemôže vstúpiť do neba. No navrhol jej, že sa môže na pár dní vrátiť na zem, aby mohla vykonať chýbajúce dobré skutky. Súhlasila a vrátila sa domov ku svojmu mužovi. Ten sa s ňou ani nerozprával už dávno boli rozhádaní.
Pomyslela si:
Mala by som sa s týmto človekom zmieriť. Spáva na gauči, už dávno som mu nevarila. Práve žehlím jeho pracovnú košeľu… možno by som ho mohla prekvapiť.
Keď manžel odišiel z bytu, pustila sa do prania a žehlenia všetkého jeho oblečenia. Pripravila dobrý obed, na stôl dala kvety a sviečky, a na gauč položila odkaz:
Myslím, že by si sa cítil pohodlnejšie v posteli, ktorá bola kedysi naša. V tej posteli, v ktorej z lásky prišli na svet naše deti. V posteli, kde sme sa túlili v noci, zaháňali strach a cítili blízkosť jeden druhého. Tá láska tam stále je a čaká na nás. Ak mi dokážeš odpustiť všetky moje chyby poďme sa tam znova stretnúť.
Tvoja manželka
Keď dopísala poslednú vetu: Ak dokážeš odpustiť moje chyby, zamyslela sa:
Či som sa načisto zbláznila? Mám sa mu ja ospravedlňovať? Veď on sa vracal domov nahnevaný, keď prišiel o miesto v závode a nevedel si nájsť novú prácu. Ja som musela ťahať z našich úspor a znášať jeho zlosť. Začal piť, celé hodiny sedel v kresle a zaháňal deti, keď sa chceli hrať. Kričal na mňa, keď som povedala, že takto sa žiť nedá. Zničil všetko a teraz sa mám ospravedlňovať ja?
V hneve roztrhala list a v tom začula hlas anjela:
Pamätaj, ešte pár dobrých skutkov a dosiahneš nebo. Inak sa tam nedostaneš.
Uvažovala:
Má to zmysel?
Nakoniec napísala list znova, tentokrát s ešte väčšou úprimnosťou a láskou:
Vtedy som nič nechápala. Nevidela som tvoj strach, keď si po dlhých rokoch prišiel o istotu v robote. Určite si sa veľmi bál. Spomínam si, ako si sníval, čo všetko ešte spolu urobíme na dôchodku. Namiesto toho, aby som ti pomohla naplniť sny, nútila som ťa na taxikárčenie, ktoré si neznášal.
Pamätám si noc, keď som zničila tvoje ľúbostné listy a spálila plátna tvojich obrazov. Nahnevalo ma, že sa zavrieš do izby a míňaš peniaze na farby alebo mi píšeš básne. Mala som ti pomôcť predať tieto obrazy boli krásne. Aj ja som sa bála. Aj ja som bola pokojná len, keď si mal prácu v závode. Nevidela som tvoju bolesť.
Prosím, odpusť mi, môj milovaný. Sľubujem, že odteraz bude všetko iné. Ľúbim ťa.
Tvoja manželka
Keď sa muž vrátil z práce, okamžite vycítil zmenu. Vonia jedlo, sviečky na stole, jeho obľúbené pesničky a lístok na gauči.
Keď žena vyšla z kuchyne s mísou v rukách, uvidela ho plakať ako malé dieťa. Položila obed a objala ho. Nepotrebovali slová. Plakali spoločne. Vzal ju do náruče a odniesol do postele. Milovali sa s vášňou ako v prvý deň.
Potom spolu večerali, smiali sa pri spomienkach na detské roky svojich detí.
Neskôr, keď upratovala kuchyňu, videla anjela v záhrade. Vybehla za ním so slzami v očiach:
Prosím ťa, anjel, nechaj ma tu ešte chvíľu. Chcem mu pomôcť, aby znovu začal maľovať, chcem napraviť všetko, čo som pokazila. Sľubujem, že čoskoro bude šťastný. Potom pôjdem s tebou.
Anjel odvetil:
Nemusím ťa nikam brať. Už si v nebi. Zaslúžila si si ho. Len maj na pamäti to peklo, v ktorom si žila a že nebo je často bližšie, než by si čakala.
Vtom začula z domu manželov hlas:
Zuzana, je chladno, poď do postele. Zajtra bude nový deň.
Pomyslela si:
Áno… vďaka Bohu, zajtra bude nový deň.
Na zamyslenie:
Ty, čo sa sťažuješ na to, čo nedostávaš zamyslel si sa, koľko sám dávaš?
Ty, ktorý trpíš všimol si si, koľko trápenia dávaš iným?
Ty, ktorý obviňuješ druhých z nevedomosti preskúmal si svoju vlastnú?
Ty, čo odsudzuješ chyby vidíš tie svoje?
Ty, ktorý sa nazývaš úprimným priateľom si úprimný aj k sebe?
Ty, čo sa sťažuješ na nedostatok uvedomuješ si, koľko už máš?
Ty, ktorý kritizuješ svet urobil si niečo, aby bol lepší?
Ty, čo túžiš po nebi čo robíš, aby si zmiernil peklo naokolo?
Ty, čo sa považuješ za skromného si naozaj pokorný?
Ty, ktorý odsudzuješ zlo šíriš dobro?
Ty, čo sa sťažuješ na ľahostajnosť prejavuješ lásku?
Ty, čo sa bojíš biedy vážiš si to, čo máš?
Ty, ktorého pichajú tŕne sadíš ruže?
Ty, ktorý sa bojíš tmy zapaľuješ svetlo?
Ty, ktorý sa sústreďuješ len na seba staráš sa o iných?
Ty, čo sa cítiš malý snažíš sa rásť?
Ty, ktorý sa bojíš samoty ponúkaš niekomu svoju prítomnosť?
Ty, čo sa bojíš choroby staráš sa o zdravie?
Ty, čo túžiš po zmierení snažíš sa zaháňať spory?
