Krásna úvaha… až človeku chýbajú slová
Jedna žena, ktorá žila vo veľmi zlom vzťahu so svojím manželom, prežila zástavu srdca. Keď bola blízko smrti, zjavil sa jej anjel a povedal jej, že po zhodnotení jej dobrých a zlých skutkov ešte nemôže vstúpiť do neba. Navrhol jej však, aby sa na pár dní vrátila späť na zem a mala možnosť vykonať ešte chýbajúce dobré skutky. Prijala to a vrátila sa domov za svojím manželom. On s ňou už dávno nehovoril roky boli rozhádaní.
Pomyslela si:
Mala by som sa s týmto človekom udobriť. Spí na gauči, už dávno som mu nevarila. Práve žehlím jeho košeľu do práce… spravím mu prekvapenie.
Keď jej muž odišiel z bytu, začala prať a žehliť všetky jeho veci. Uvarila chutný obed, prestrela stôl s kvetmi a sviečkami, a na gauči nechala odkaz:
Myslím, že by sa ti lepšie spalo v posteli, ktorá bola kedysi naša. V posteli, kde sa z našej lásky narodili naše deti. V posteli, v ktorej sme sa toľkokrát objímali, skrývali obavy a cítili vzájomnú blízkosť. Tá láska stále existuje a čaká na nás. Ak mi dokážeš odpustiť všetky moje chyby stretnime sa tam.
Tvoja manželka
Keď dopísala poslednú vetu: Ak mi dokážeš odpustiť všetky moje chyby, pomyslela si:
Či som sa nezbláznila? Ja mám prosiť o odpustenie? To on sa vracal z práce zlý, keď prišiel o miesto vo fabrike a nevedel si nájsť nové. Ja som musela vyžiť z našich úspor a ešte znášať jeho hnev. Začal piť, hodiny presedel v kresle, utíšoval deti, ktoré sa len chceli hrať. Kričal na mňa, keď som mu hovorila, že takto to ďalej nejde. Všetko zničil… a teraz ja mám prosiť o odpustenie?
Nahnevane list roztrhala a v tej chvíli začula hlas anjela:
Pamätaj: ešte pár dobrých skutkov a nebo je tvoje. Inak tam nevojdeš.
Zamyslela sa:
Má to vôbec zmysel?
Napísala list znova a pridala ešte viac vrúcných slov:
Vtedy som mnohé nechápala. Nevidela som tvoj strach, keď si po rokoch stabilnej práce prišiel o zamestnanie. Musel si sa báť. Spomínam si na tvoje sny o tom, čo všetko ešte spolu urobíme na dôchodku. Mohla som ti tie sny pomôcť uskutočniť, namiesto toho som ťa nútila jazdiť taxíkom, ktorý si nechcel. Pamätám si na noc, keď som zničila tvoje ľúbostné listy a spálila tvoje obrazy. Nahnevalo ma, že sa zavrieš do izby a míňaš peniaze na farby, či píšeš pre mňa básne. Mala som ti pomôcť obrazy predať boli naozaj nádherné. Aj ja som mala strach. Aj ja som sa cítila bezpečne iba vtedy, keď si pracoval vo fabrike. Nevidela som tvoj žiaľ.
Prosím, odpusť mi, môj milovaný. Sľubujem, že odteraz bude všetko iné. Ľúbim ťa.
Tvoja manželka
Keď sa muž vrátil z práce, hneď pocítil, že sa niečo zmenilo. Vôňa jedla, sviečky na stole, jeho obľúbená hudba, lístok na gauči.
Keď žena vyšla z kuchyne s miskou v rukách, uvidela ho, ako plače ako malé dieťa. Položila jedlo a objala ho. Nemuseli povedať ani slovo. Plakali spolu. Vzal ju na ruky a odniesol do postele. Milovali sa s vášňou, ako v prvých dňoch ich lásky.
Potom spolu večerali, smiali sa a spomínali veselé príhody z detstva ich detí.
Neskôr, keď žena upratovala kuchyňu, uvidela vonku v záhrade anjela. Vybehla za ním so slzami:
Prosím, anjel môj, nechaj ma tu ešte trochu. Chcem mu pomôcť, aby sa vrátil k maľovaniu, chcem napraviť, čo som pokazila. Sľubujem, že čoskoro bude šťastný. Potom pôjdem s tebou.
Anjel odpovedal:
Nemusím ťa nikam vziať. Už si v nebi. Zaslúžila si si ho. Len si spomeň na peklo, v ktorom si žila a na to, že nebo je často oveľa bližšie, než myslíš.
Vtedy začula hlas manžela z domu:
Miláčik, je zima, poď spať. Zajtra je nový deň.
Pomyslela si:
Áno… vďakabohu, že zajtra bude nový deň.
Na zamyslenie:
Ty, čo sa sťažuješ na to, čo nedostávaš premýšľal si, koľko sám dáváš?
Ty, čo trpíš uvedomuješ si, koľko utrpenia spôsobuješ iným?
Ty, čo obviňuješ iných z nevedomosti kritizoval si už niekedy seba?
Ty, čo odsudzuješ chyby vidíš tie svoje?
Ty, čo tvrdíš, že si úprimný priateľ si úprimný k sebe?
Ty, čo sa sťažuješ na nedostatok vidíš, koľko toho už máš?
Ty, čo kritizuješ svet spravil si niečo, aby bol lepší?
Ty, čo snívaš o nebi čo robíš, aby si zmenšil peklo okolo seba?
Ty, čo hovoríš, že si skromný je to naozaj pravda?
Ty, čo odsudzuješ zlo šíriš dobro?
Ty, čo sa sťažuješ na ľahostajnosť prejavuješ ty lásku?
Ty, čo sa bojíš chudoby vieš si vážiť to, čo máš?
Ty, ktorého pichajú tŕne sadíš aj ruže?
Ty, čo sa bojíš tmy zapaľuješ svetlo?
Ty, čo myslíš len na seba staráš sa o ostatných?
Ty, čo sa cítiš malý snažíš sa rásť?
Ty, čo sa bojíš samoty dáváš niekomu svoju blízkosť?
Ty, čo sa bojíš choroby staráš sa o svoje zdravie?
Ty, čo túžiš po zmieri bojuješ s konfliktmi?
