Kolegyne a kamarátky Magdalény jej často závideli podarilo sa jej získať si pozornosť staršieho, dobre situovaného muža. Andrej bol od nej o pätnásť rokov starší a riadil firmu, v ktorej pracovala.
Len čo nastúpila, už sa vydáva, šepkalo sa za jej chrbtom.
Z obyčajného dievčaťa rovno za pani!
Presne tak.
Magdaléna nechcela svoj vzťah s nadriadeným veľmi prezentovať. Ich známosť sa začala ešte pred jej nástupom do práce a ani netušila, že Andrej je riaditeľ, keď išla na pohovor. Napriek tomu ju okamžite prijali. Andrej tvrdil, že výber mal na starosti len personálny manažér a nikto iný, všetko prebehlo štandardne na základe skúseností a životopisu.
Neskôr sa, samozrejme, všetko prevalilo a Magdaléna poprosila Andreja, aby ich vzťah ostal, pokiaľ to bude možné, v utajení. Žiaľ, na malom pracovisku nič dlho nezostane tajomstvom. Správy o ich romániku sa rýchlo rozšírili a málokto im dal pokoj.
Magdaléna však nikdy nevynášala svoje pôvaby na obdiv, verila si a vedela, že si miesto vo firme zaslúžila najmä svojimi znalosťami a pracovitosťou. Ohováračky kolegýň však presvedčila o pravom opaku.
Ani dva roky nie sú od smrti jeho ženy a už plánuje svadbu s mladou peknou slečnou…
Bývalá manželka Andreja, Mária, bola pôvodnou majiteľkou spoločnosti. Zomrela tragicky a Andrej neostal len vdovcom, ale zdedil jej majetok aj vedenie firmy.
Zrazu sa stal tovarom na ženbu, ale sprvu sa po stratenej žene stiahol do úzadia a zdal sa byť veľmi zarmútený. Aj to ho robilo ešte príťažlivejším v očiach žien.
Aký verný muž…
Ako labuť, povzdychli si viaceré.
Andrej nebol žiadny playboy a krásavec, ženy však na ňom najviac zaujímal nemalú sumu na účte a istotu do konca života. Ale Magdaléna Andreja milovala nie kvôli jeho majetku.
Stretli sa celkom obyčajne Andrej jej omylom narazil do nôh nákupným vozíkom pri pokladni v jednom bratislavskom obchodnom centre, roztrhol jej pančuchy a pokazil semišové lodičky… a ešte sa na ňu osopil, že predbieha v rade.
Magdaléna sa nedala a odpovedala mu s nadhľadom aj vtipom, že sa nečuduje, že je taký nervózny, keď nestíha ani nakupovať. To Andreja priviedlo do rozpakov natoľko, že jej napokon zaplatil všetky nákupy na udobrenie a následne ju prenasledoval po celom nákupnom centre, aby sa ešte raz ospravedlnil.
Prosím vás, prepáčte, bol som dnes pod veľkým tlakom, povedal Andrej. Môžem vám aspoň pomôcť s taškami?
Nie, ďakujem, mám auto, poradím si, odpovedala pohotovo Magdaléna.
K žiadnemu autu ale nešla. Počkala, kým Andrej odíde a pobrala sa na zastávku. Osud však zariadil, že Andrej bol na tej istej ceste, uvidel Magdalénu stáť na mestskej zastávke a ponúkol jej, aby si sadla do auta.
Poďte, odveziem vás.
Nie, naozaj, ďakujem.
Nepohnem sa, kým nenastúpite, trval na svojom. Zastal tak, že blokoval celú cestu a ľudia v rade ju začali prehovárať, nech už nasadne, aby neblokovali dopravu.
Napokon sa vzdala a nastúpila. Andrej bol, keď nekričal, celkom príjemný človek. Magdaléna si povedala, že v iných okolnostiach by z nich mohli byť priatelia, Andrej však rýchlo ukázal, že myslí vážne a túži po hlbšom vzťahu. Po smrti Márie si myslel, že neprežije nič podobné, ale Magdaléna bola iná. Nevyzerala ani nepôsobila ako Mária, mala celkom inú energiu.
Natoľko ho zaujala, že keď zistil jej adresu, začal ju denne navštevovať. Nakoniec s ním Magdaléna predsa len šla na rande a neskôr nastúpila do jeho firmy. Bola to náhoda? Ktovie.
Andrej si z rečí kolegov nič nerobil, bol šťastný a svoje city neskrýval. Drahými darmi Magdalénu nezahlcoval, ale starostlivosťou veru nešetril.
Magdaléna si obľúbila nielen jeho prístup, ale aj pohodlie veľkého bytu v centre Bratislavy a výhľady do budúcna, ktoré jej Andrej sľuboval. S veľkým nadšením si preniesla veci do jeho bytu a spoznala aj Andrejovu mamu, pani Sofiu Juríkovú.
Sofia bola tichá, diskrétna žena. Po smrti Márie ju Andrej vzal k sebe, aby mu pomáhala v domácnosti. Varila, upratovala, prala, žehlila. Magdaléna jej nechcela nič vyčítať, necítila ambíciu súperiť o hospodárenie v domácnosti. Rada jedla, čo navarila svokra, všetko bolo v poriadku… až kým Andrej nezačal hovoriť o svadbe.
Magdalénu však mátalo, že aj po smrti ženy nosí Andrej obrúčku.
Stále cítim s Máriou spojenie, priznával sa. Magdaléne to bolo nepríjemné, poprosila ho preto, aby obrúčku zložil.
Dobre, ak ti to vadí, dám ju dole, povedal zmätene Andrej. Máš pravdu, vyzerá to, akoby som bol ženatý, to nie je fér.
Odložil prsteň a načas na neho zabudol. Keď však prišlo na žiadosť o ruku, vytiahol z trezoru čiernu škatuľku s rodinným prsteňom, ktorý Zdobil nádherný slovenský granát v zlatom osadení.
Reštaurácia, živá hudba, pohár vína a na dne nápoja… zásnubný prsteň. Magdaléna sa takmer zakuckala a prsteň z pohára vytiahla.
Vezmeš si ma? spýtal sa Andrej a načahoval sa, že jej prsteň navlečie, no Magdaléna mu nečakane odtiahla ruku.
Nie.
Akože nie?! neveril Andrej.
Nechcem nosiť ten prsteň.
To je rodinný šperk! Vieš vôbec, akú má hodnotu? tvár mu sčervenela rozčúlením.
Je mi to jedno. Nebudem nosiť niečo, čo patril tvojej zosnulej žene.
Prečo?
Pretože to prináša smolu, povedala rozhodne.
Nebuď poverčivá!
Čo mám robiť? Ešte aj jej svadobné šaty by som mala obliecť? Tvoja mama mi hovorila, že sú ešte niekde v skrini.
Šaty sa dajú kúpiť nové, ale prsteň je unikát. Pozri aká zlatnícka práca, slovenské zlato, také už dnes nedostaneš.
Nie. Nový život chcem začať s niečím svojím, nie nosiť cudzie veci, nedokázala by som to.
Je to tvoje posledné slovo?
Áno. Prepáč. Magdaléna vstala od stola. Večer bol pokazený.
Asi by sme si mali dať pauzu, povedal Andrej.
Aj ja si to myslím.
Magdaléna odišla a Andrej ju nebrzdil. Hudobníci hrali ďalej, čašník niesol hlavné jedlo, v krabičke ostal osamelý prsteň.
V práci sa Magdaléna vyhýbala Andrejovi a ten sa zavrel vo svojej kancelárii. Večer šla domov k rodičom, ktorí jej odporučili zásnuby zrušiť a nájsť si niekoho vo svojom veku.
Si pekná, múdra… Načo ti je vdovec o toľko starší, hľadaj si rovesníka! radila jej mama.
Magdaléna neodpovedala. Nevedela, ako sa zachovať, Andrej bol dobrý muž na ženbu, ale jeho fixácia na minulosť ju plašila.
Niekoľko dní nevolal, a Magdaléna tiež ich kontakt nepribližovala. Napokon si vzala PN-ku, vraj jej je zle. V kancelárii sa rozbehli reči, že boss a jeho slečna sa rozišli. Andrej tomu pridal korenie chodil nahnevaný a nervózny, vybúravanie zlosti si odniesli aj niektorí podriadení. Neunikla ani mama Sofia, keď sa mu pokúsila dohovoriť. Miesto rozumného vysvetlenia len krútil hlavou a bol ešte podráždenejší.
Sofia videla, ako syn trpí, no chýbala mu odvaha niečo zmeniť. Tak sa rozhodla Magdalénu navštíviť sama.
Pani Sofia?! prekvapene otvorila Magdaléna.
Ahoj, Magdalénka. Ako je?
Je to fajn… akurát som nachladnutá.
Preto si odišla, aby si ma nenakazila? zúžila oči Sofia.
Nie celkom… priznala červeňou v lícach Magdaléna.
Tak sa vráť domov, Andrej bez teba nevie, čo so sebou.
Veľmi to na ňom nevidno… pokrčila ramenami.
Je tvrdohlavý. Aj mne zahmlieva, čo sa u vás stalo. Vy sa milujete, o čo ide?
Chce, aby som nosila prsteň po Márii, jeho zosnulej žene…
Takže, keby nebolo prsteňa, všetko by bolo v poriadku?
Treba sa ho zbaviť, predať a kúpiť nový. Nepomôžem si, mám z toho zlý pocit, že by som mala nosiť niečo po inej žene. A verím, že šperky uchovávajú energiu svojho majiteľa.
Úplne súhlasím, Magdaléna. Myslím, že Andrej sa jednoducho bojí pohnúť ďalej, stále sa drží Márie.
Na starom nová radosť nevyrastie, pani Sofia. Je mi to ľúto… ďakujem, že ste prišli. Tešilo ma.
Sofia odišla. Bolo jej smutno z toho, ako sa kvôli hlúposti dvaja mladí ľudia vzdajú šťastia, no chápala dôvod.
Po týždni PN-ky bolo načase ísť do práce. Magdaléna však rozhodnutá napísala výpoveď, hoci sa Andrej na ňu ani nepozrel. Len mlčky podpísal papier, na ruke opäť žiarila obrúčka.
Si dospelý, ale správaš sa ako rozmaznané decko, povedala mu pri odchode.
To ty môžeš za to! Ešte nikdy mi nikto neodmietol, čo som navrhol…
Magdaléna nič nepovedala, rozlúčila sa pohľadom na prsteň na jeho prste a v duchu si potvrdila, že urobila dobre.
On nikdy Máriu nepustí, povedala si a s ľahším srdcom začala baliť svoje veci. Jej pohľad do budúcnosti bol zrazu jasnejší. Andrej dlho nosil v sebe krivdu a nedokázal pochopiť, prečo si ho Magdaléna neváži a odmietla ho, hoci bol takým vysnívaným ženíchom pre všetkých v okolí.
