– Radko, nechcel som ti v deň svadby hovoriť… Vieš o tom, že tvoja čerstvá manželka má dcéru? – kolega ma v aute úplne šokoval.
– Ako to myslíš? – odmietal som túto novinu prijať.
– Moja žena mi na svadbe pošepkala: Zaujímalo by ma, či ženích vie, že jeho nevesta má dcéru v detskom domove? Predstav si, Radko! Ja som skoro zjedol šalát. Moja Veronika pracuje ako lekárka na pôrodnici a pamätá si tvoju Luciu podľa materského znamienka na krku. Povedala, že Lucia dala svojej dcére meno Olívia a svoje priezvisko. Zdá sa, že to bolo asi pred piatimi rokmi, – kolega pozorne sledoval moju reakciu.
Sedel som bez slov za volantom. Táto novina bola ohromujúca! Rozhodol som sa, že si situáciu objasním sám. Nechcelo sa mi veriť v niečo také. Uvedomoval som si, že Lucia má 32 rokov a predo mnou mala určité vzťahy. Ale prečo by sa vzdala svojho dieťaťa? Ako s tým žiť?
Vďaka mojim kontaktom som rýchlo našiel detský domov, kde bola Olívia. Riaditeľka ma priviedla k veselému dievčatku s jasným úsmevom:
– Zoznám sa, naša Olívia, – riaditeľka sa obrátila na dieťa, – koľko máš rokov, dievčatko, povedz ujovi.
Ťažko si nevšimnúť jej škuľavosť. Bolo mi dievčatka ľúto. Už som ju považoval za svoju, prirástla mi k srdcu. Veď to bola dcéra mojej milovanej ženy! Moja babička vždy hovorila:
– Dieťa, aj keď je krivé, je pre rodičov divo.
Olívia sa priblížila bližšie:
– Štyri roky. Si môj ocino?
Zostal som zaskočený. Čo povedať dieťaťu, ktoré vidí otca v každom mužovi?
– Olívia, porozprávajme sa. Chceš mať mamu a otca? – Áno, hlúpa otázka. Ale už som chcel objať toto milé dievčatko a odviesť si ju domov.
– Chcem! Vezmeš ma? – Olívia sa so zvedavým a prenikavým pohľadom pozrela do mojich oči.
– Vezmem, ale trochu neskôr. Počkáš, zajačik? – chcel som plakať.
– Počkám. Nepodvedieš ma? – Olívia sa stala vážnou.
– Nepodvediem, – pobozkal som dievčatko na líčko.
Keď som sa vrátil domov, všetko som povedal Lucii.
– Lucia, je mi jedno, čo bolo predtým, ale Olíviu musíme hneď adoptovať. Ja si ju osvojím.
– A mňa si sa spýtal, či chcem toto dievčatko? A ona je ešte aj škuľavá! – Lucia zvýšila hlas.
– To je tvoja vlastná dcéra! Dám Olívii spraviť operáciu a všetko sa upraví. Dievčatko je úžasné! Zamiluješ sa do nej hneď! – bol som veľmi prekvapený postojom Lucie.
Ťažko som ju presvedčil, aby sme Olíviu adoptovali.
Trvalo rok, kým sme dievča vzali domov. Často som ju navštevoval v detskom domove. Za ten čas sme si k sebe s Olíviou našli cestu. Lucia stále váhala, či chce dieťa a dokonca chcela adopciu prerušiť. Ja som ale trval na tom, že ju dokončíme.
Konečne nadišiel deň, kedy Olívia prvýkrát prekročila náš prah. Bolo úžasné sledovať, ako ju všetko prekvapovalo a tešilo. Čoskoro oftalmológovia napravili Olíviinu škuľavosť. Procedúry trvali rok a pol. Bol som šťastný, že Olívii nebola potrebná operácia.
Dcérka sa veľmi podobala na svoju mamu Luciu. Mal som dve krásavice – manželku a dcéru.
Celý rok Olívia nevedela dostať dosť jedla. Neustále nosila a spala s balíčkom sušienok. Lupienky nedokázala pustiť. Bolo jasné, že má strach z hladu. Luciu to dráždilo, mňa udivovalo.
Snažil som sa spojiť rodinu, ale márne… Lucia nikdy nedokázala milovať svoju vlastnú dcéru. Milovala len seba, svoje “ja”. Mali sme neustále hádky a roztržky kvôli Olívii.
– Prečo si priniesol do našej rodiny tú divožienku? Nikdy nebude normálnym človekom! – Lucia začala hysterčiť.
Luciu som veľmi miloval. Bez nej som si nevedel predstaviť život. I keď mama raz poznamenala:
– Synak, je to tvoje rozhodnutie, ale raz som stretla Luciu s iným mužom. S ňou ti to nevyjde. Lucia je falošná a prefíkaná žena. Obíde ťa, ani sa nenazdáš.
Keď miluješ, nevidíš prekážky. Tvoje šťastie žiari jasnejšie ako hviezdy. Lucia bola mojím ideálom. Trhlina v našom vzťahu sa objavila po príchode Olívie. Ona mi otvorila oči na to, aká naša rodina skutočne je. Udivovala ma Luciina ľahostajnosť voči Olívii.
Chcel som sa Lucii odnaučiť, ale nedarilo sa mi. Raz mi kamarát poradil:
– Počúvaj, ak chceš ochladnúť k žene, zmeraj ju krajčírskym metrom. Ľudová rada.
– Žartuješ? – pýtal som sa začudovane.
– Zmeraj hruď, pás, boky. A potom ju prestaneš milovať, – zdalo sa mi to ako vtip.
I tak som sa rozhodol pre malý experiment. Nič neriskujem.
– Lucia, poď, zoberiem ti miery, – zavolal som na ňu.
Lucia bola prekvapená:
– Môžem čakať nové šaty?
– Áno, – povedal som, keď som meral jej hruď, pás a boky.
Experiment skončil. Stále som Luciu miloval. Zasmial som sa na priateľovom vtipe.
Čoskoro Olívia ochorela, prechladla. Mali sme teplotu, Olívia sa necítila dobre a zúfalo držala svoju bábiku Mašu. Rád som, že namiesto sušienok mala teraz Mašu.
Milovala obliekať bábiku do nového oblečenia. Ale teraz bola Maša nahá, znamenalo to, že jej majiteľka bola chorá, príliš slabá na obliekanie. Lucia zakričala na Olíviu:
– Už konečne stíchni! Žiadny pokoj od teba! Choď spať!
Olívia objímala bábiku a plakala. Náhle Lucia schmatla bábiku z jej rúk, bežala k oknu, otvorila ho a s hnevom ju vyhodila von.
– Maminka, veď to je moja obľúbená Maša! Vonku zmrzne! Môžem ísť po ňu? – Olívia hlasno plakala a rozbehla sa k dverám.
Okamžite som bežal po bábiku. Výťah nefungoval. Zbehol som dole z ôsmeho poschodia. Bábika visela na konári stromu dolu hlavou. Vytiahol som ju, oprášil od snehu. Taviaci sa sneh na gumenej tvári bábiky vyzeral ako slzy. Kým som sa vracal, myslel som, že zošediviem.
Taniin čin nemal vysvetlenie. Vošiel som do Olíviinej izby. Stála u svojej postieľky, hlavu na vankúši. Spala, v spánku vzlykala. Opatrne som ju položil na posteľ, bábiku vedľa nej.
Lucia pokojne sedela v obývačke a čítala časopis, vôbec sa o Olíviu nezaujímala. Tu sa skončila moja láska k Lucii. Vyprchala. Konečne som si uvedomil, že Lucia bola len krásnym obalom bez obsahu.
Lucia zrejme všetko pochopila.
Rozviedli sme sa. Olívia zostala so mnou a Lucia neprotestovala.
…Neskôr som Luciu stretol a povedala mi s úsmevom:
– Pre mňa si, Radko, bol len odrazovým mostíkom.
– Ach, Lucia! Máš oči ako tyrkys, ale dušu čiernu ako uhoľ, – s týmto výčitkom som sa s Luciou rozíde.
Lucia sa rýchlo vydala za úspešného podnikateľa.
– Ľúto mi je jej muža. Taká žena nemôže byť matkou, – povedala moja mama.
Olívia na začiatku veľmi túžila po mame, chcela sa jej aspoň dotknúť.
Ale moja nová žena, Zuzana, si Olíviu získala a jej srdce sa roztopilo. Ukážkovo sa o ňu starala. Znamenalo to, že od nej sa Olívinina mama odmietla dvakrát. Pre mňa niečo nepredstaviteľné.
Zuzana sa s veľkou láskou stará o Olíviu a nášho syna Šimona.
