*Torta a iné sklamania*
Zdenka šľahala krém na piškóty, jej pohyby boli precízne ako u hodinára. Torta pre jej dcéru Katku mala byť majstrovské dielo: tri poschodia, vanilkový múss, čerstvé maliny, tenké čokoládové závitky. Dnes malo Katke byť osemnásť a Zdenka dúfala, že práve táto torta – jej najlepšia za dvadsať rokov práce ako cukrárka – prerazí múr, ktorý medzi nimi vyrastol za posledný rok.
„Mami, ešte nie si hotová?“ Katka vtrhla do kuchyne, jej tenisky zapískali po linoleu. „Viki už ide a tu je bordel!“
„Takmer,“ usmiala sa Zdenka a utierala si ruky do fartúchu. „Ako sa ti páči?“
Katka len zbohom pozrela na tortu, jej tvár zostala ľahostajná.
„No… je to ok. Ale Viki hovorí, že takéto torty už niesú v móde. Teraz sú v kurze minimalistické, bez týchto… zatočenín.“
Zdenka pocítila, ako sa lyžica v jej ruke zrazu zdvihla.
„To nie sú zatočeniny, Katkina. To sú tvoje obľúbené vzory, ako na tvojej torte na desiate narodeniny. Pamätáš si?“
„Mami, mala som desať rokov,“ prevrátila Katka očami. „Dobre, idem upratať obývačku. Otec tam zase rozhadzoval svoje papiere.“
Odšla, za sebou nechala jemnú vôňu parfému a pocit, že Zdenka rozpráva do prázdna.
—
O šiestej bola obývačka ako z pohádky: balóniky, girlandy, stôl s občerstvením. Zdenka postavila tortu doprostred, jej maliny sa pod svetlom lustra trblietali ako rubíny. Spomenula si, ako sa Katka minulý rok vykrúcala z rodinnej oslavy a utiekla s kamarátmi do kaviarne. „Som dospelá, mami,“ povedala vtedy. Zdenka pol roka šetrila na túto tortu, odmietala si kúpiť nové topánky či kurz pečenia, aby dnes bolo všetko dokonalé.
Zvonenie prerušilo jej myšlienky. Katka vybehla otvoriť a do bytu vplávala Viki – vysoká, s ružovými nechtami a pohľadom, ktorý hodnotil všetko ako skener.
„Wau, toto je čo, torta?“ Viki sa zastavila pred Zdenkiným dielom a naklonila hlavu. „Katka, vážne? To je pre deti!“
„No, to je mámina špeciálka,“ zachichotala sa Katka, no líca jej začervenali. „Ona má rada takéto… retro veci.“
„Retro?“ Viki sa zasmiala, jej hlas zaznel ako rozbité sklo. „To je ako z deväťdesiatych! Teraz sú v kurze holé torty, s ovocím a bez tohto krému. Nie, Katka?“
Zdenka zovrela fartuch a cítila, ako sa kuchyňa zmenšuje.
„Ahoj, Viki,“ snažila sa usmiať. „Toto je torta podľa Katkinho gusta. Vždy mala rada vanilku a maliny.“
„Mala,“ zdôraznila Viki, pozerajúc sa na Katku. „Ale chutí sa menia, však? Katka je teraz v vegánskom vibe, nie?“
Katka zakolísala, pohrávala si s náramkom.
„No, nie celkom… ale Viki má pravdu, mami. Nabudúce by si mohla urobiť niečo modernejšie?“
Zdenka cítila, ako sa jej srdce scvrklo, no prikyvla.
„Dobre, Katkina. Medzitým poďme privítať hostí.“
—
Hostia, Katkini kamaráti zo školy a z výšky, zaplavili obývačku smiechom a hudbou. Zdenka roznášala občerstvenie, snažiac sa nevšímať si, ako Viki šepká Katke do ucha a ukazuje na tortu. Jej manžel Juraj sedel v kúte, zahĺbený do notebooku. Jeho „naliehavý projekt“ bol vždy dôležitejší ako rodina.
„Zdenka, ako to ide?“ Juraj na sekundu zdvihol oči. „Torta je úžasná, ako vždy.“
„Vďaka,“ vypravila zo seba Zdenka. „Pomohol by si s nápojmi?“
„Hneď, len dokončím tento mail,“ opäť sa zahĺbil do obrazovky.
Zdenka sa vrátila k stolu, kde Viki hlasno rozprávala o „trendových párty“.
„V Bratislave bola minulý týždeň akcia,“ hlásala, „torta bez lepku, bez cukru, s matche. Taká úroveň! A tu…“ ukázala na Zdenkinu tortu, „akoby pekla stará mama.“
Hostia sa zasmiali. Katka začervenala, no mlčala, pohrávajúc si s obrusom.
„Viki, to je mámina torta,“ povedala ticho. „Dala si s tým prácu.“
„Prácu?“ Viki zdvihla obočie. „Katka, snažiť sa je jedna vec, ale byť trendy je iná. Nechceš predsa, aby tvoje osemnásť vyzeralo ako detská oslava?“
Zdenka cítila, ako jej horia líca. Chcela niečo oponovať, no pohľad jej skĺzol na Katku, ktorá sklopila oči, akoby súhlasila.
—
Vyvrcholením večera bolo fúkanie sviečok. Zdenka pritlačila vozík s tortou, jej ruky sa triasli od napätia. Hostia stíKatka nakoniec pristúpila k Zdenke, slzy jej stekali po tvári, a slabo zašepkala: “Mami, prepáč, nechcela som, aby to tak dopadlo, aj keď tá torta je vlastne krásna,” a Zdenka ju v tichosti objala, zatiaľ čo vonku začal padať jemný dážď, akoby aj príroda konečne vydýchla po tom dlhom napätí.
