– Kedy bude večera hotová?
– Kedy bude večera hotová? – No keď ju pripravíš, tak bude hotová. Svokra si vytrhla okuliare. – Micháľ, čo chce tvoja manželka, aby som vstala k sporáku? A ona bude ležať?
Lucia, nepočujúc, zobrala niekoľko vecí a zamierila do chodby. Svokra ju nasledovala.
– Čo sa tu deje? Kam sa chystáš?
– Na dovolená! Zbohom!
Lucia s úľavou položí ťažké tašky na podlahu.
– Som doma!
Z izby sa ozýva nejaké brblanie, potom sa objaví muž, asi štyridsať rokov, možno o niečo viac alebo menej. Má na sebe športové šaty a papuče.
– Lucia, prečo tak kričíš? Nie si v dedine. Správaj sa slušne.
– Vlastne, mohol by si ma pochopiť, veď plat prišiel a potraviny treba nakúpiť.
Muž hlasno vzdychne:
– Bože! Aké potraviny?
Muž sa otočí a ide do izby. Lucia ťažko vyfúka. Ako ju všetko unavilo!
Pracuje na dvoch zamestnaniach, aby mala doma všetko pod kontrolou, zatiaľ čo jej manžel, s podporou svojej mamy, už rok píše nejakú mýtickú knihu. Prvú neocenili, lebo nikto nerozumúvame umenie!
Oblieka sa, prenesie tašky do kuchyne. Od zajtra má dovolenku, takže musí vymeniť celý byt, prať, žehliť a všetko znovu zoradiť pod dohľadom svokry. Unavená je do hĺbky.
Na kuchyňu vstúpi Svätá Pavlína.
– Luci, prečo si taková? Chceš kŕmiť manžela? Celý deň pracoval, teraz má čakať!
– Veľa zarobil?
Lucia si nedokáže vysvetliť, prečo sa to u nej deje. Kedysi s úctou a nadšením pozerala na začínajúceho spisovateľa, ktorý jej sľúbil slávu.
Zaslepí ju pohľad svokry a snaží sa jej vyhovieť. Neskôr mlčí zovinením, lebo keď bola na materskej, práve svokra musela udržiavať ich rodinu.
Svätá Pavlína, ktorá sa už chystá odískať, sa náhle otočí:
– Čo si povedala?
– Pýtala som sa, či veľa zarobil? Všeobecne ľudia, keď pracujú, prinášajú peniaze domov.
– Ako sa odvážiš? Micháľ celý deň premýšľa o zápletke novej kapitoly! Čo chceš odhaliť! Nevieš, čo to je pracovať hlavou!
Žena sa zamračí a odíde, a Lucia náhle pomyslí:
– Čo tu robím? Syn v dedine u jej rodičov už dlho. Hrá sa, kričí a ruší Michála, aby sa mohol sústrediť na ďalší nezmyselný, nečitateľný „majstrovský“ dielo.
Lucia sa zhlboka nadýchne a začne znovu vykladať potraviny z chladničky, tentoraz ich ukladajúc do veľkej tašky. Dostala plat a dovolenku. Priniesla čerstvé jedlá a chce kúpiť darček synovi na ceste.
Vyjde do chodby, položí tašku a berie si niečo z vecí. Micháľ, neodvracajúc pohľad od televízie, sa spýta:
– Kedy bude večera hotová?
– No, keď ju pripravíš, tak bude hotová.
Svokra pustí okuliare.
– Micháľ, čo chce tvoja manželka, aby som vstala k sporáku? A ona bude ležať?
Lucia, nepočujúc, vezme niekoľko vecí a ide do chodby. Svokra ju nasledováva.
– Čo sa tu deje? Kam sa chystáš?
– Na dovolenku! Zbohom!
Nečaká, čo príde ďalej. Zoberie ťažkú tašku a beží po schodoch dole, snaží sa zavolať taxík. Šesťdesiat kilometrov – jednorazovo to zvládne!
Andrej už leží v posteli, keď Lucia vstúpi do rodičovského domu. Prebudí sa, beží k nej a silno ju objíma. Žena ho vťahuje k sebe. Ako ju chýbalo…
Matka pozorne sleduje Luciu:
– Stalo sa niečo? Prečo si nechala Michála? Kto sa o neho postará?
Matka vždy mala k zetovi správny postoj – vôbec ho nepovažovala. Po svadbe ešte občas jazdili na víkend k jej rodičom, ale svokra, keď videla, ako trávi dni, rýchlo zatusízet zeta do úlohy.
Stačilo niekoľko návštev, kým Hana Vasilíková budila zeta o šiestej ráno a nútila ho pracovať buď na dvore, alebo v záhrade, až sa Michaľovo túženie po oddychu na prírode vytratilo.
– Dost, mami! Už ma to nebaví. Idem na dovolenku celý mesiac!
Matka sa rozžiari:
– Tak poď ďakovať Bohu, že si aspoň odpočívaš a budeš s synom.
Lucia si ľahne so synom. Dlho nespaťo, pozerajúc na mesačné svetlo, ako vyrástol jej chlapec, a keď nakoniec zaspatí, nepozoruje.
Ráno ju zobudí vôňa. Bolo nezvyčajné, že po zívaní cíti vôňu jedla a pečiva. Andrej už nebol. Lucia sa natiahne. Ako je pekne… hneď vedľa sa objaví syn.
– Babička upekla toľko koláčov! Celý kôš!
Po raňajkách Lucia hovorí matke:
– Ukáž mi, čo treba robiť.
– Už si odpočívala?
– Ja len pre radosť, ďalšia práca ma čaká.
– Hej, choď do záhrady. Kapusta zarástla, uhorky treba vytrhať, netrvám.
Na tretej záhonke Lucia uvedomí, že práca v záhrade jej prináša radosť. Pozrie sa na upratané rady a usmeje sa.
– Krásne.
– Prvýkrát vidím, že sa niekto tak šťastne stará o záhony!
Zatiahne oči.
– Jano! Odkiaľ si?
Žena beží k mužovi, ktorý vstúpil do záhrady z dvora.
– Prišiel som po kľúč od otca, a povedali mi, že Lucia prišla. Nemohol som tak odísť.
Jano bol jej sused. Keď mala desať rokov, prirodzene sa do neho zamilovala. Chodila za ním všade. Vtedy mal pätnásť, ale nevadilo jej to. Dal jej cukríky a staral sa o ňu. Neskôr odišiel do armády. Keď sa vrátil, Lucia už bola dievča. Pozrela sa na neho hanbivo, a on sa tiež hanbil. Neskôr sa oženil, odjel do mesta. Desiatich rokov sa nevideli.
Lucia sa spýta:
– Prečo si tu?
– Ver, nebudete veriť. Prišiel som k mame. Rozviedol som saň už mesiac.
– Čože? No… nie je to moja vec.
Večer Jano s matkou pozval všetkých na hostinu. Grilovali klobásy, rozprávali sa o všetkom. Lucia sa cíti tak dobre, že to nedokáže opísať. Nemusí sa brániť, nemusí počúvať nepríjemnosti. Všetko je jednoduché – žiť.
O dva týždne mama sedí pred ňou:
– Lucia, dcéra, čo si myslíš? Vraciaš sa?
– Neviem, mami. Ako žiť? Mám prácu, ale byt nemám.
– Možno si niečo prenajmeš? Alebo zostaneš. Nájdeme ti prácu. A Jano… videla si, ako sa na teba pozerá?
– Mami, čo pozerá? To je len ozvena detstva.
– Nieviem… Jano je pekný, zručný. V meste má dôležitú prácu.
Lucia prekvapene pozerá na matku.
– Mami, snažíš sa, aby som sa zosobátila?
Žena sa zahanbí.
– A čo je na tom zlé? Vidím, že ste spolu šťastní.
Lucia sa zasmeje. Nuž, mama vie, čo chce.
Jano odcestuje na celý týždeň, aby pracoval. Lucia tak smutne hovorí, že sa aj na seba zlostí. Ako v škôlke, úprimne. Micháľ ju volá a posiela správy.
Najprv ju obviňuje: „Aká si nevděčná, vylákal si ma z dediny, a ona takto.“ Potom hovorí, že ju vypíše z bytu a aj syna. Lucia sa zasmeje.
Zvláštne, po rokoch ju stále nevypísali. Potom volá svokra. Hovorí, že kvôli nevděčnej Lucii má tlak, a ak sa okamžite nevráti, všetko, čo sa s ňou stane, bude na svedomí nevestej.
Posledné dni upokojili. Večer príde Jano, hneď vstúpi, prináša Andrejovi veľký automobil a znovu ich pozýva na návštevu. Mama sa pozrie na Luciu s podozrením, a ona sama cíti radosť, že Jano je tu, že chce skákať.
Gril sa ešte točil, keď pred domom zastavil auto. Lucia so zvedavosťou vidí, ako z neho vyskočí mladá žena a beží k Jano.
– Milý, koľko sa tu schovávaš? Stačilo to. Poďme do mesta.
– Oksana, prečo si sem prišla?
Lucia všetko pochopila. To je Janoova manželka. Bývalá, pravá, nič neznamená, ale teraz je zbytočná. Žena vezme Andreja za ruku a ticho idem k svojmu domu. Nezvládli ani pár metrov, keď k nim priskočí taxík.
Z taxíka vystúpi Micháľ a jeho mama.
– Pozrite sa na ňu! Tu sa prechádza, a čo ju zaujíma manžel?
– Prečo ste prišli?
Lucia stlačí pery. Práve teraz pochopila, aké nepríjemné sú títo ľudia.
– Odpočívam? Rýchlo domov! Čo je toto? Muž musí pracovať, ona len blúdi! Nevarí, neukradá, nečistí!
– Čože, muž našiel prácu?
Svokra sa rozčúli, ale Micháľ začne:
– Vieš, že píšem knihu! To nie sú náradie na továrni.
– Vieš, Micháľ… dlho som ti chcela povedať, že si obyčajný neúspešný, žiješ ako chlap, nie muž. Čo si urobil pre rodinu? Peniazmi? Vychoval si syna? Nie, sedíš na mame a ja sa nevrátim. Vezmem si všetko, čo som kúpila za posledných desať rokov!
Lucia ide ku Jano k dverám a s prekvapením ho vidí. Usmieva sa.
– Ó, večer je tu. A ty si spravil, čo treba.
Videli, ako k Michálovi a jeho mame prišla Oksana, dlho hovorili a mávli rukami.
V dedine Lucia nezostala. Po tom, ako sa s Janom rozviedli, odišli s Andrejom do mesta k novému mužovi. Ten ju tlačil, aby zmenila prácu, že žena na továrni nepracuje. Teraz Lucia sedí v kancelárii a triedi papiere. Najprv jej bolo hanba, pretože plat je malý. Ale Jano úprimne povedal:
– Tvoj plat je tvoj plat. Ozdoby a gombíky. Zabezpečovať rodinu má muž.
Micháľ tiež nepretrvalo zostal slobodný. Oženil sa s Oksanou. Teraz jeho matka musí niesť dva loptovité závislosti. Luciu však počuli, že rýchlo presvedčila syna, aby knihu a poslala ho do továrne.
Celkovo, všetko, čo sa deje, ide k lepšiemu. Na jednom mieste sa zrútilo, na inom sa objavilo.
Dajte like a napíšte svoje názory do komentárov.
