Vieš, sedela som na lavičke a vedľa mňa bola malá Zuzka, taký päťročný drobec. Kopkala nôžkami a rozprávala mi svoje životné príbehy: Tatuša som nikdy nevidela, lebo nás opustil mňa a mamu keď som bola ešte veľmi maličká. Mama mi umrela pred rokom. Dospelí mi vtedy povedali, že odišla navždy.
Pozrela sa na mňa a pokračovala: Po pohrebe prišla k nám bývať teta Iza, mama jej bola sestra. Vysvetlili mi, že Iza spravila veľkú vec že ma nedala do detského domova. Povedali mi, že teraz je teta Iza mojím opatrovníkom a budem s ňou bývať.
Zuzka bola chvíľu ticho, pozerala pod lavičku a pokračovala: Keď som sa k tete Ize nasťahovala, začala upratovať v celom dome. Veci mojej mamy dala do kúta, chcela ich vyhodiť. Začala som plakať a prosila som ju, aby to nerobila, tak mi dovolila si ich nechať. Teraz spím v tom kútiku. Večer si ľahnem na mamine veci a je mi tam teplo, akoby bola opäť pri mne.
Každé ráno mi teta Iza pripraví niečo malé k raňajkám. Veľa nevarí, mama varila lepšie, ale Iza mi vždy hovorí, že mám všetko zjesť. Nechcem ju nahnevať, tak zjem, čo mi dá. Viem, že sa snaží, keď varí. Nie je to jej vina, že nevie variť ako mama. Potom ma pošle von, mám sa prechádzať a môžem sa vrátiť až keď začne byť šero. Teta Iza je fakt milá!
Rada sa chváli pred ostatnými tetami, ktoré pozná. Neviem kto sú, stále k nám chodia na návštevu. Teta Iza sedí s nimi pri čaji, rozpráva veselé historky, hovorí o mne pekné veci a rozmaznáva nás občas sladkosťami aj mňa aj tie ostatné ženy.
Zuzka potom povzdychla a pokračovala: Nemôžem celý čas jesť iba sladkosti. Teta ma za nič nikdy nehreší. Vždy sa ku mne správa pekne. Raz mi dokonca darovala bábiku, akurát že tá bábika mala chorú nohu a trochu pokazené oko. Mama mi nikdy bábiku s chybnou nohou nedala.
Zuzka zoskočila z lavičky a začala poskakovať na jednej nohe: Musím už ísť, teta Iza povedala, že dnes prídu tete, a musím sa pekne obliecť, kým prídu. Potom mi vraj dá ochutnať fantastickú tortu. Ahoj!
Chvíľu som tam len sedela a premýšľala, a všetky moje myšlienky sa točili okolo dobrej tety Izy. Rozmýšľala som, načo robí teta Iza to svoje dobro? Prečo tak veľmi chce, aby ju všetci vnímali ako šľachetnú? Je možné pozerať sa na dieťa, ktoré spí na zemi a prikrýva sa vecami svojej zosnulej mamy, a byť pritom úplne ľahostajný…?
