Keď som pristúpila k stolu, svokra mi dala facku: Varila som pre svojho syna, ale ty sa s deťmi najes kde chceš!
Zuzana zapáčila bundu mladšej dcére a skontrolovala, či má starší syn pevne zviazané šnúrky na topánkach. Vonku za oknami auta míhali holé stromy, obloha bola zatiahnutá sivými mrakmi a cesta viedla čoraz ďalej od mesta. Ján sedel za volantom a pobrukoval si nejakú melódiu, poklepával prstami do volantu v rytme hudby z rádia.
Mami, bude u starých mamičiek hojdačka? spýtal sa sedemročný syn Adam, krútiac sa na zadnom sedadle.
Neviem, zlatko, odpovedala Zuzana. Asi áno. U starých mamičiek je veľký dvor.
A budeme sa môcť prechádzať? ozvala sa mladšia dcéra Katka. Štyriročnému dievčatku už bola cesta dlhá.
Samozrejme, že budete, upokojila ju Zuzana. Len najprv sa pozdravíme so starou mamičkou a poobedujeme.
Ján na manželku hodil pohľad cez spätné zrkadlo.
Zuzka, nebuď taká nervózna, povedal. Mama sa zmenila. Hovorila, že sa po vnúčatách stýskalo. Bude rada, keď vás uvidí.
Zuzana prikývla, ale nič nepovedala. Manželove slová zneli presvedčivo, no vnútri sa všetko sťahovalo úzkosťou. Alžbeta Jozefová nikdy nebola teplá, láskavá žena. Svokra vždy držala odstup, robila jedovaté poznámky a každé stretnutie s manželovou matkou bolo pre Zuzanu skúškou.
Naposledy, keď celá rodina navštívila Alžbetu Jozefovú, bolo to pred dvoma rokmi. Vtedy svokra celý večer kritizovala, ako Zuzana oblieka deti, ako varí, ako sa správa. Ján mlčal a Zuzana zatnula zuby a trpela. Odvtedy sa stretávali len zriedkavo, väčšinou na neutrálnej pôde v kaviarňach, parkoch. Ale tentoraz Ján trval na návšteve.
Mama je sama, stýska sa jej, hovoril manžel. Deti vyrastajú, mali by sme ju navštevovať častejšie. A má pekný, priestranný dom. Oddýchneme si na prírode.
Zuzana neodporovala. Možno sa Alžbeta Jozefová naozaj zmenila. Možno s vekom zmäkla. Ľuďom je vlastné meniť sa.
Auto odbočilo z cesty na poľnú dráhu, prešlo popri pár pozemkoch a zastavilo pri vysokom plote. Za ním bol viditeľný dvojposchodový dom s veľkými oknami a tmavou strešnou krytinou. Na dvore rástli jabloné, ktoré už stratili listy, a stála tam stará altánka.
Ján vypol motor, vystúpil z auta a otvoril vrátka. Zuzana pomohla deťom von, zabrala Katku za ruku a viedla ich k domu. Adam bežal dopredu, ťahajúc za sebou batoh s hračkami.
Dvere domu sa otvorili a na prahu sa objavila Alžbeta Jozefová. Svokra bola vysoká, chudá žena s krátkymi šedivými vlasmi a ostrými rysami v tvári. Na perách mala úsmev, no oči zostali chladné.
Tak ste prišli, povedala namiesto pozdravu. Dúfam, že nie na dlho? Mám tu čisto, nerobte neporiadok.
Zuzana stuhla na prahu, nevediac, čo odpovedať. Ján matku objal okolo ramien.
Mama, sme tu na víkend, povedal. Chceli sme s tebou pobyť, vnúčatá sa ti stýskali.
Alžbeta Jozefová sa pozrela na deti od hlavy po päty.
Stýskalo sa im, hovoríš? vytiahla svokra. No tak vstúpte, keď už ste tu. Len si topánky zložte pri dverách. A hneď si umyte ruky.
Zuzana pomohla deťom zviazať bundy a topánky, postavila obuv úhľadne pri vchodových dverách. Adam a Katka sa tísnili k nej, hanbili sa v neznámom prostredí.
Vo vnútri domu sa šírila vôňa jedla niečo sýtneho, s cibuľou a mäsom. Bolo to príjemné a Zuzana cíti
