Zase k nej?
Zuzana upierala pohľad na manžela. Ján si dopĺňal topánky.
K deťom, Zuza. K deťom, nie k nej, zamrmlal Ján, uviazujúc šnúrky. Koľko krát to ešte budeme riešiť?
Zuzana mlčala. Perky stlačené do úzkej línie. Chcela povedať toľko vecí, ale slová uviazli niekde v hrdle, tvoriac bolesť.
Pred svadbou ti to nevadilo, pokračoval Ján, vstávajúc a berúc si bundu z vešiak. Vedela si, že mám deti. Hneď som ti všetko povedal. Tvrdila si, že rozumieš. A teraz čo? Hysterické scény? Výsluchy?
Zuzana zatrela zuby ešte viac. Ján hodil bundu na plecia a bez očakávanej odpovede vyšiel von. Zamok zaklkl a ona ostala sama.
Trvalo niekoľko sekúnd, kým sa Zuzana dokázala pohnúť. Nohy akoby zoliatene. Klesla na gauč v obývačke. Zapnula nejakú hlúpu seriálovú omáčku. Alespoň nejaký šum, aby utlmila myšlienky.
S Jánom boli spolu tri roky. Dva z nich v manželstve. A áno, vedela od začiatku. Rozvod. Dve deti. Chlapec a dievča. Ján jej o nich povedal na tretej rande. Vtedy sa Zuzana usmiala. Povedala, že to nie je problém. Že rozumie. Že deti nie sú prekážka.
Teraz sa tie slová zdali naivné, hlúpe.
Zuzana si zakryla oči dlaňou a zhlboka sa nadýchla. Zadržiavať slzy bolo čoraz ťažšie. Hruď tlačilo, akoby na ňu dopadala neviditeľná doska.
Časom sa to už nedalo znášať. Dvakrát do týždňa. Pravidelne: utorok a sobota. Ján odchádzal do bývalého domu. Tvrdil, že za deťmi. Ale zostával tam na večeru. Trávil čas s bývalou ženou. S Evou.
Zuzana vedela, že je to hlúposť. Dôverovala manželovi. Alebo sa aspoň snažila presvedčiť samu seba. Niečo vnútri jej však hovorilo, že sa blíži katastrofa. Nejasný pocit, ktorý jej spôsoboval nevoľnosť.
Keď Ján odišiel, Zuzana ostala sama v byte. Ponárala sa do sebapohŕžania. Vyčíňala si, že nedokáže stanoviť hranice. Že podlieha manželovým sľubom. Že mlčí, keď mala kričať.
Schmatla telefón a rýchlo napísala správe kamarátke.
Je zase u nej.
Telefón zavibroval hovor. Katka.
Haló, zdvihla Zuzana, snažiac sa, aby sa jej hlas netrasol.
Zuza, čo to robíš? Katka nechodila okolo horúcej kaše. Koľko ešte budeš trpieť? Podvádza ťa. Je to jasné.
Nie, Katka, ty tomu nerozumieš, začala Zuzana, ale kamarátka ju prerušila.
Rozumiem úplne jasne. Dvakrát do týždňa odchádza k bývalke. Zostáva tam do noci. A ty mi budeš hovoriť, že tam hrajú s deťmi stavebnice?
Zuzana prešla rukou po tvári. Vedela, že Katka má pravdu. Ale povedať to nahlas znamenalo priznať, že jej manželstvo je fraška.
Hovorí, že medzi nimi nič nie je, ticho povedala Zuzana. Že tam chodí len kvôli deťom.
Bože, ty si taká naivná, vzdychla Katka. Zuza, prosím ťa. Otvor oči. Normálny chlap netráví pol večera u bývalých žien. Normálny chlap si deti zoberie k sebe, zabezpečí ich, a potom ich odvezie späť. Tvoj sedí u nej v kuchyni, je jej halušky a pravdepodobne ju drží za ruku, keď ho deti nevidia.
Katka, dosť, stisnula Zuzana telefón.
Dosť? Dobre. Ale zapamätaj si moje slová. Ešte s ním zabeháš. A keď sa to stane, nehovor, že som ťa nevarovala.
Rozhovor skončil. Zuzana uprela pohľad na strop. Na televízii sa niekto nahlas smial. Ale jej to bolo jedno.
Ján sa vrátil skoro o polnoci. Zuzana počula, ako sa muž v predsieni prezlieka. Ako odišiel do kúpeľne. Ján si ľahol vedľa nej a Zuzana okamžite zbadala vôňu cudzích parfémov. Sladkú, pret
