26.október 2025
Dnes som prišla do práce v Bratislave a po skončení dňa som sa snažila dostať k manželovi Martinovi, aby som si vyzdvihla naše deti. Keď som prišla k dverám bytu, kde sme bývali so svojimi rodičmi, on mi jednoducho neotvoril.
Žijem ešte s mojimi rodičmi v Prešove a moje deti syn Tomáš a dcéra Viera bývajú u Martina. Nie je to preto, že ho miluje, ale preto, že si takto vyberá, ako ma trestať.
Naša známosť začala pekne. Stretnuli sme sa cez spoločného priateľa Petra a hneď sme sa do seba zamilovali. Rozhodli sme sa, že svadbu neodkladáme. O rok neskôr sme sa zosobášili. Už som očakávala prvé dieťa. Rodičia oboch nás podporili pri hľadaní bývania kúpili nám skromný jednopokojový byt v starom paneláku na Žiline. Bol malý, no aspoň náš, kde sme mohli začať rodinný život.
Po narodení Tomáša sa začali problémy. Martin nebol pripravený na nočné plače a neustále plačúce bábätko. Znechcel sa rozhádať hračky po celej izbe a vlhké plienky, ktoré viseli všade. Nezľaklo ho ani to, že som musela neustále starať sa o dieťa.
O rok neskôr som znova očakávala narodila sa Viera. Vtedy sa naše manželstvo ešte viac rozpadlo. Život v tej jednej izbe sa stal neúnosným. Martin bol často podráždený, hádali sme sa neustále. Vždy som dostávala vinu za všetko že naši rodičia nám neposkytli lepší byt, že som po dvoch tehotenstvách pribudla na váhe, že som zlá matka a že deti stále robia hluk. Vďačím si, že som si uvedomila, ako sa naša rodina pomaly rozpadá.
Rozhodla som sa dať deti do materskej škôlky a hľadať si prácu. Doteraz som bola doma, a keď Martin čoraz častejšie prichádzal domov opitý, požiadavky voči mne a deťom len rastli. Rozhodla som sa, že ho opustím a budem žiť so svojimi deťmi v prenajatom byte, ak budem mať vlastné peniaze.
Našla som prácu v obchodnom centre v Košiciach a spoznala som milého muža, Andreja, ktorý ma spoznával cez priateľov. Začali sme sa stretávať to bolo pre mňa úľavou. Doma čakala len práca: upratovanie, práčka, varenie, žehlenie a opitý manžel. Jedného dňa som to všetko mala po krk a urobila som rozhodnutie.
Vezmem si deti a odídem. Na pár dní som ostala u rodičov a potom som si prenajala malý byt v Nitre. Nedávno, keď som bola v práci, Martin prišiel do škôlky a vyzdvihol deti. Keď som prišla k dverám, on ma neotvoril, hoci bol doma.
Teraz mi predložil podmienku: buď sa vrátim domov, alebo podá rozvod, deti zostanú s ním a ja budem platiť výživné. Bojím sa, že to tak bude, lebo má dobré kontakty a súd by mohol rozhodnúť v jeho prospech.
Najhoršie je, že sa vôbec o deti nestará; používa ich len na manipuláciu so mnou. V hĺbke duše viem, že ak nebudem súhlasiť s jeho podmienkami, deti sa nakoniec radšej vrátia ku mne. No ako dlho mám čakať, neviem
Zápis do denníka mi pomáha usporiadať myšlienky a nájsť odvahu ísť ďalej.
Jana Kováčová.
