Viktória, moja najlepšia kamarátka, a ja sme boli nerozlučné od detstva. Chodili sme spolu do škôlky, do školy, a nakoniec aj na tú istú univerzitu v Bratislave. Práve tam som stretla mladého, sympatického muža. Bola som do neho zamilovaná, ale osud to zariadil inak. Náhodou si všimol Viktóriu, ktorá bola nielen krásna, ale skutočne očarujúca, a zaľúbil sa do nej.
Keď za mnou Viktória raz prišla a opýtala sa, či by mohla s tým mužom flirtovať, pretože k nemu prechováva city, zaváhala som. Povedala som, že mi to nevadí, ale že ho milujem. Vlastne som kamarátke darovala lásku svojho života. Život išiel ďalej, obe sme si založili rodiny a mali deti. Postupom času moje city k nemu vyprchali a sústredila som sa na svoju rodinu.
Jedného dňa ma Viktória požiadala, aby som ju kryla, pretože mala tajné stretnutie. Premýšľala som, prečo o tom jej manžel nesmie vedieť. Viktória mi priznala, že sa zaľúbila do iného muža a nevie bez neho žiť. Nechcela však odísť od svojho manžela, pretože sa o rodinu staral, miloval ich deti a bol k nej dobrý.
Bola som zmätená z jej správania. Jej muž bol starostlivý otec, úspešný a láskavý. Nerozumela som, prečo by ho mala podviesť. Ak by bol ľahostajný alebo by si ju nevážil, možno by som jej lepšie rozumela. No vzhľadom na lásku a podporu, ktorú jej dával, nechápala som, prečo hľadá nové a neisté vzrušenia namiesto toho, aby si vážila to, čo už má.
