Peter bol chlapec, ktorý nevyčnieval a tiež neholdoval zlým zvykom. Keď oslávil svoje dvadsiate piate narodeniny, rodičia mu darovali byt teda, vlastne pomohli mu zohnať peniaze na prvú splátku hypotéky v banke, bratislavskej, samozrejme. Tak začal Peter bývať sám. Pracoval ako programátor, mal rád pokoj a nepestoval žiadne dramatické vzťahy s okolím.
Aby mu doma nebolo až tak ticho, rozhodol sa, že si vezme mačičku. Mačiatko malo defekt na predných labkách majitelia jeho mamky ho chceli dať utratiť, ale Petrovi ho prišlo ľúto a zobral si ho domov. Nazval ho Krasko. A žilo sa im spolu celkom fajn, Peter sa ponáhľal z práce, aby videl Kraska, a Krasko ho už čakal na rohožke pri vchode.
Po čase začal Peter randiť s dievčaťom z práce tá sa volala Slávka. Slávka bola rozhodná, ulovila si Petra rýchlejšie ako by stihol napísať ahoj, a už za mesiac bývala u neho.
Lenže hneď na začiatku sa jej Krasko nepáčil a žiadala Petra, aby sa ho vzdal. On však odmietol Krasko bol pre neho dôležitý. Slávka sa nevzdávala, opakovane sa ho snažila donútiť, aby dal mačku preč. Peter jej raz povedal, že mačka u nich zostane. Slávka argumentovala, že im Krasko kazí imidž, lebo keď prídu hostia a uvidia jeho labky, odchádzajú znechutení. Peter bol rozpoltený medzi Slávkou a Kraskom, pretože oboch mal rád.
Dokonca ani jeho rodičia neboli nadšení z výberu slečny. Zdalo sa im, že Slávka je drzá a nevychovaná. Radili Petrovi, aby sa s legalizovaním vzťahu nikam neponáhľal že si na to má posvietiť.
No keď prišli na návštevu Slávkini rodičia, Peter si uvedomil, že nechce s ňou stráviť zvyšok života. Slávkin otec sa rozosmial hneď po prekročení prahu a Kraska nazval divným. Peter bránil svojho maznáčika.
Celý večer sa Slávka a jej otec bavili na účet mačky a radili Petrovi, kam by ju mohol umiestniť. Mamka Slávky sa tiež k smiechom pridala. Na druhý deň po práci Krasko zmizol. Peter sa spýtal Slávky, kde je mačka, a ona mu s kľudom oznámila, že ju nechala na veterinárnej klinike.
Peter vyrazil hľadať mačku, hľadal ju päť hodín… A našiel ju! Krasko sa mu spokojne šuchol do náručia a pradením dal najavo, že patrí Petrovi. Po návrate domov povedal Slávke, aby si zbalila kufre a odišla už ju nechcel vidieť. Bola mu jednoducho odporná.
Ráno si Slávka v tichosti balila veci a odchádzala, rezignovaná. Nikdy by neverila, že obyčajná slovenská mačka bude pre Petra dôležitejšia než ona. Krasko a Peter spolu naďalej bývajú, a mačka sa teší, keď svojeho pána vidí po práci.
