Keď sa Jozef vrátil z práce, kocúra nikde nebolo.
Jozef bol skromným mladým mužom, bez zlých návykov. Na svoje 25. narodeniny mu rodičia darovali byt. Ako mu ho dali? Pomohli mu našetriť eurá na prvú splátku hypotéky. Od tej chvíle začal bývať sám. Jozef pracoval ako programátor, mal radšej pokojný život a so svetom veľmi nekomunikoval.
Aby neprežíval toľko nudy, rozhodol sa vziať si domov mačiatko. Kocúrik mal postihnuté predné labky. Ľudia, ktorí mali jeho matku, chceli mača utratiť, ale Jozefovi sa ho veľmi ľutovalo, tak si ho adoptoval. Dal mu meno Fešák. Žilo sa im spolu dobre Jozef sa ponáhľal z práce domov k Fešákovi, ktorý ho čakal na rohoži pred dverami.
O pár mesiacov začal Jozef chodiť s kolegyňou z práce. Dievča bolo rázne, hneď si Jozefa získala a už o mesiac sa k nemu nasťahovala. Okamžite si Fešáka neobľúbila a začala Jozefa presviedčať, aby sa kocúra zbavil. Jozef jej však odmietol vyhovieť, vysvetlil, že Fešák je pre neho veľmi dôležitý.
Zuzana ale neustúpila a opäť žiadala Jozefa, aby zviera dal preč. Vtedy jej Jozef jasne povedal, že kocúr s nimi zostane. Zuzana tvrdila, že kocúr im kazí povest, lebo sa ľudia hanbia za jeho labky, keď prídu na návštevu. Jozef bol rozpoltený medzi Zuzanou a Fešákom, oboch mal totiž rád.
Rodičia Jozefa neboli s jeho voľbou spokojní. Pripadalo im, že Zuzana je namyslená a nepríjemná. Prosili syna, aby sa so vzťahom neponáhľal a že by ho mal lepšie preskúmať.
Keď ich raz prišli navštíviť rodičia Zuzany, Jozef pochopil, že s ňou nechce budúcnosť. Zuzanin otec sa začal smiať, keď uvidel Fešáka hneď vo dverách. Povedal, že je to čudák. Jozef začal kocúra obraňovať. Ale celý večer sa Zuzana s otcom posmievali jeho výzoru a radili, aby sa ho zbavil. Bavili sa výmyseľmi, kam by ho mohli odložiť. Aj Zuzanina mama sa spolu s nimi smiala na účet kocúra.
Na druhý deň, keď sa Jozef vrátil z práce, Fešák doma nebol. Keď sa spýtal Zuzany, kde je kocúr, odpovedala mu, že ho vzala do veterinárnej kliniky a tam ho nechala.
Jozef sa rozbehol kocúra hľadať. Hľadal ho päť hodín… A napokon ho našiel. Fešák bol šťastný, že ho jeho pán našiel, a ticho mu pradieval v náručí.
Keď Jozef dorazil domov, povedal Zuzane, aby si zbalila veci a odišla. Už ju nechcel vidieť. Stala sa mu neznesiteľná.
Ráno si Zuzana v tichosti zbalila veci a odišla, urazená. Nikdy by jej nenapadlo, že kocúr bude pre Jozefa dôležitejší než ona. Jozef a Fešák zostali spolu, a kocúr sa s radosťou každý deň zdraví so svojím pánom po návrate z práce.
Občas život ukáže, čo je naozaj dôležité láskavosť, vernosť a súcit nikdy nesklamú.
