Som vo vzťahu s mojím priateľom už dva roky. Požiadal ma o ruku samozrejme, že som súhlasila. Ale bola som trochu zmätená, prečo sa neponáhľa s tým, aby sme začali spolu bývať.
On býva v trojizbovom byte svojich rodičov v Bratislave, ja som bola zatiaľ ubytovaná na internáte. Myslím si, že by sme mali skúsiť bývať spolu ešte pred svadbou lebo viete, treba si oťukať, či prežijeme jeden druhého aj pri špinavých ponožkách a ráno bez make-upu. Snažila som sa mu to vysvetliť, ale tváril sa, že nerozumie. No potom sa vesmír rozhodol, že mi pomôže: jeho rodičia šli na dva týždne do kúpeľov v Piešťanoch a my sme mohli bývať spolu v byte.
Zamierila som sa byť dokonalá gazdiná. Varila som halušky, upratovala, všetko žiarilo čistotou, ešte aj chladnička bola vyrovnaná ako regiment vojakov. Každý deň som svojho snúbenca potešila domácimi koláčmi a správala sa, akoby som bola finalistkou súťaže Najlepšia budúca manželka Slovenska.
Až na jedno Požiadala som ho, aby povysával. On sa na mňa pozrel, akoby som mu navrhla, aby šiel do vesmíru. Povedal, že v ich rodine chlap zarába, nie upratuje to je vraj ženská robota, to je tradícia. Mlčala som, v nádeji, že keď budeme spolu bývať, možno sa to zmení. Aj keď, pri mojom šťastí asi skôr začne upratovať hokejisti.
Kým sa jeho rodičia vrátili, byt som vydrhla do lesku s trochou pomoci od čistiaceho prostriedku a veľa snahy. Urobila som štrúdľu, pripravila večeru a odkráčala domov, čakala, že ma tu oslavujú ako hrdinku.
Na druhý deň mi Sebastian povedal, že jeho mama so mnou nebola spokojná. Vraj som nebola dobrá hostiteľka. Bola som taká prekvapená, že by ma skoro zadusili tie domáce koláče. Pri prvom stretnutí bol ten byt oveľa špinavší prečo ma teraz ohovára? Vraj ani moje jedlá jej nevoňali, čudovala sa, čo to je štrúdľa zo supermarketu. Normálne ma to urazilo!
Myslím, že mama len nechce, aby jej syn opustil rodinné hniezdo. Asi má tajný plán buď mu nachádza lepšiu nevestu, alebo len nechce mať o jednu potenciálnu gazdinú menej. Odkedy sa rodičia vrátili, Sebastian sa ku mne správa ako ku koláču bez cukru ochladený, stretávame alebo rozprávame sa už len sporadicky. Myslím si, že zo svadby nebude nič.
Čo si o tom myslíš ty?
