Vieš, som už dva roky vo vzťahu s mojím priateľom, volá sa Lukáš. Nedávno ma požiadal o ruku jasné, že som povedala áno. Ale bola som trochu zmätená, lebo sa vôbec neponáhľal s tým, že by sme sa mali nasťahovať spolu.
Lukáš býva s rodičmi v trojizbovom byte v Bratislave, ja som zatiaľ na internáte. Myslím si, že je fakt dôležité, aby sme spolu žili aspoň nejaký čas pred svadbou, nech zistíme, či nám to funguje a zvykneme si jeden na druhého. Hovorila som mu to, ale tváril sa, že nerozumie, prečo je to podstatné. Ale potom sa na čas všetko vyriešilo jeho rodičia mali odcestovať na dva týždne, tak sme mohli bývať spolu u nich.
Snažila som sa byť vzorná gazdiná. Varila som, upratovala, udržiavala čistotu, nech je všetko tip-top. Každý deň som Lukáša prekvapovala slovenskými dobrotami a chcela som mu čo najviac vyhovieť.
Lenže prišlo ale, bez ktorého by bolo všetko skvelé. Poprosila som Lukáša, či by mohol povysávať, ale on mi povedal, že to nevie a že podobná robota je vraj pre ženy. Vraj u nich v rodine je chlap zodpovedný za peniaze, nie za pomoc v domácnosti. Bola som ticho a myslela som si, že keď budeme spolu bývať, určite sa to zmení.
Do návratu jeho rodičov som mala byt vyleštený do lesku. Fakt som chcela urobiť dobrý dojem. Upiekla som makový koláč, navarila som večeru a išla som domov.
Na druhý deň mi Lukáš povedal, že jeho mama so mnou nebola spokojná. Vraj nie som dobrá hostiteľka. Zostala som v šoku, keď som si spomenula, že keď som tam bola prvýkrát, bol ten byt oveľa špinavší. Prečo ma ohovorila? Dokonca ani moje jedlá jej nechutili, vraj boli nepríjemné. Bola som fakt urazená!
Mám pocit, že nechce pustiť svojho syna z domu a preto ma nemá rada. Možno má vo svojej hlave pripravenú lepšiu ženu pre Lukáša… Prečo si to myslím? Lebo odkedy sa jeho rodičia vrátili, Lukáš je ku mne chladný. Už sa sotva stretávame alebo si píšeme. Nemyslím si, že svadba ešte bude.
Čo si o tom myslíš?
