**Dneňník 19. marca 2026**
Dnes som si znovu pripomenul svoje prvé zrady a tie, ktoré ma formovali po celý život. Už od malička som bol neistý kvôli svojmu nízkeho vzrastu. V materskej škole som bol vždy najmenší dokonca dievčatá mi pripadali vyššie. Nemal som kamaráta, hral som sám, a keď mi ostatné deti vyberali hračky, mlčal som a trpel, nikdy som sa nesťažoval rodičom.
V základnej škole sa nič nezmenilo. Volali ma krišku, zosmiešňovali ma a ja som len stláčal pästi. Keď márne pretrvávané posmechy už neboli znášané, požiadal som rodičov, aby ma zapísali do športovej sekcie.
O niekoľko rokov som bol nepoznateľný. Dorástol som, posilnil sa, telo sa vyformovalo do svalovej postavy. V deviatom ročníku sa začali o mňa zaujímať dievčatá, no spomienky na detské urážky ma držali od toho, aby som komukoľvek dovolil blízkosť.
**Prvý román a prvé sklamanie**
Keď som nastúpil na vysokú školu v Bratislave, môj život sa obrátil naruby. Stal som sa sebavedomejší, ľahko som nadväzoval priateľstvá a dievčatá ma začali pozývať na prechádzky. Tak som spoznal Ľubicu študentku, ktorá si prenajímala malý byt v Starom Meste. Spočiatku som ju len odprevádzal k výťahu, no jedného dňa ma pozvala dovnútra. Tak sa začala naša blízkosť.
Napriek tomu som stále necítil pravé šťastie. Jedného večera som, nasledujúc svojmu srdcu, povedal:
Zoberme sa.
Ľubica sa zasmejala:
Pavle, pred tebou je ešte celý život! Si príťažlivý, športovo založený a ver mi, že ťa čaká veľa dievčat. Môžeš s kýmkoľvek vychádzať a až potom si vyberieš najlepšiu.
To myslíš vážne? zmrzla sa moja hlas.
Samozrejme! povzbudila ramenným kývnutím. Mám snúbenca najkrajšieho a najbohatšieho muža v našom sídlisku. Pravidelne mi posiela peniaze, aby som nemusela bývať na internáte. S ním sme spolu iba počas prázdnin, s tebou trávim noci.
Tieto slová mi prerazili srdce.
Takže som len dočasná možnosť? spýtal som sa horkým tónom.
Pavle, skutočne sa mi páčiš! Ale vieš, čo to znamená
Postavil som sa a začal zbierať svoje veci.
Rozčaroval som ťa? usmiala sa Ľubica a pozrela ma očami. Dobre, že si pravdu zistil teraz. Len nezabúdaj hneď dôverovať dievčatám. Najprv ich poznaj, až potom otvor srdce.
Odišiel som, cítiac sa využitý.
**Domáca útočisko namiesto rozbitých ilúzií**
Keď som dorazil domov, položil som kufor pri prahu.
Synu, čo sa stalo? spýtala sa ma vystrašená mama. S svadbou necestí?
To je ľutovanie, odpovedal som stručne, ťahajúc prsteň z vrecka. Vezmi ho. Budeš ho viac potrebovať než ja.
Mama sa pozerala smutne.
Krásny prsteň, budem ho nosiť sama, povzdychla. Choď do kuchyne, uvarila som tvoje obľúbené pirohy a uvarila čaj s mätou. Sadneme si, porozprávame sa.
Cítil som teplo a starostlivosť, ktoré mi v posledných dňoch chýbali.
**Ďalší úder na sebaúctu**
Na univerzite som sa vyhýbal stretom s Ľubicou, no ona sa správala, akoby sa nič nestalo. Po hodine chodila ruka v ruke s Konstantínom, šepkala sa s ním a potom zmizla niekam k neznámemu cieľu. Uvedomil som si, že jej slová boli len náhradou, kým nenájde ďalšiu vhodnú možnosť. Táto myšlienka vo mne zanechala nepríjemný zápach.
O pár dní neskôr ma čakal ďalší test.
Pavle, poď na moje narodeniny! nečakane ma pozvala Tamara, jedna z najkrajších študentiek z nášho ročníka.
Či to bol skutočný nádej alebo nová pasca, som ešte nevedel.
**Poučenie**
Dnes som si uvedomil, že život nám často podáva jedlé i hořké plody. Musím sa naučiť rozlišovať medzi skutočnou láskou a prechodnými zábavami, a predovšetkým si zachovať vlastnú hodnotu, nech sa stane čokoľvek.
