Denník Emílie P.
Dneska som znova spomínala na ten deň spred dvoch rokov, ktorý mi zmenil život aj pohľad na celé okolie. Bolo to leto v dedinke pri Trenčíne. Vyšla som na záhradu po petržlen do polievky a vtom som sa zarazila. Pri kompostéri, schúlené do seba, žalostne mraučali dve maličké mačiatka. Jedno vyzeralo silné, huňaté a zdravé, druhé však… Prisadla som si, chytila som trasúce sa klbko do náručia a srdce mi stiahlo súcitom.
Preboha, čo sa ti len stalo, drobček? zašepkala som.
Oči mal takmer celé zalepené hnisom a boli blízko pri sebe, akoby mu príroda zabudla dopriať miesto medzi nimi. Nôžky sa mu chveli, srsť mal zamotanú do dredov. Jeho sestrička popri ňom pôsobila ako iný svet guľatá, čistá, s harmonickým pohľadom. Taký malý poklad.
Bez slova som šla po lekárničku, jemne mu čistila tváričku vatovým tampónom namočeným vo vlažnej vode.
Ty to zvládneš, Ninku určite zachránime…
Prvé týždne boli ako nekonečná šnúra vyšetrení u veterinárov v Trenčíne a okolí. Alergia na krmivo, ťažkosti s motorikou, slabé kĺby diagnózy sa len kopili. Mačiatko som pomenovala Ninka. Bojovala každý deň, aj keď každý ďalší vyzeral náročnejší než ten predchádzajúci.
Vidíš, aká si vtipná! smiala som sa, keď sa Ninka snažila umyť labky, ale pre slabé kĺby sa dokotúľala nabok. Ninulka moja, ty si moje slniečko!
Sestričku si zobrali noví majitelia raz-dva bola ozajstná krásavica. No Ninka ostala u mňa. Prekvapivo, ani raz som nezapochybovala, že je to tak správne.
Približne po pol roku, keď zosilnela a podrástla, som sa jej dlho dívala do tváre. Oči, ktoré sa mi kedysi zdali nedostatkom, jej teraz dávali pohľad večného prekvapenia akoby každú sekundu objavovala nový zázrak na svete.
Ninka, ty vieš, že vyzeráš, akoby si zrazu zistila, že zabudla vypnúť sporák? rozosmiala som sa, keď som ju fotila.
V mobile sa mi len hromadili jej fotky Ninka rozcapená na gauči v čudnej póze, Ninka s výrazom večného úžasu, Ninka, ako márne skúša vyskočiť na parapet, lebo motoriku si stále veľmi neosvojila.
Raz ma prišla navštíviť Monika. Keď Ninku zbadala, skoro sa zadrhla kávou.
Emi, to čo je za stvorenie?!
To je Ninka, môj miláčik.
A ona… ona má ten pohľad stále?
Stále. Ako keby práve objavila, že svet je guľatý.
Okamžite ju Monika nafotila a navrhla: Mala by si ju prihlásiť do tej mačacej súťaže, čo robia v našej štvrti tento týždeň! Má najdlhší chvost zo všetkých!
Len som sa pousmiala. Chvost veru mala poriadny, no či by s ním niečo vyhrala, to som netušila. Ale prečo nie? Aspoň sa prejdeme a poobzeráme iné mačky.
Na súťaži si ju organizátori dlho obzerali a šepkali medzi sebou. Myslela som, že si len všímajú jej zvláštny zjav.
Viete čo, prihovorila sa mi mladá žena v tričku s logom, vaša mačka je mimoriadna. Musíte ju ukázať svetu! Skúste natočiť video a dať ho na internet.
Naozaj by to niekoho zaujímalo?
Určite áno.
Doma som sa dlho odhodlávala, kým som chytila mobil do rúk. Pozrela som na Ninku sedela, mierne nakrivo, s očami dokorán, akoby práve niečo úžasné zbadala.
Ninuška, čo keby sme sa stali slávnymi?
Prvé video si pozrelo len tristo ľudí. Druhé už tisícpäťsto. Ale tretie…
To zmenilo všetko.
Vidíš to, Emi? vbehol do izby Paľo s tabletom v ruke. Tá tvoja Ninka má už sedemdesiattisíc sledovateľov!
Nechcela som veriť vlastným očiam. Upozornenia, komentáre pribúdali neuveriteľným tempom:
To je najmilšie zvieratko sveta!
Jej tvár je moje pondelkové ráno.
Chcem takú mačku! Kde ste ju našli?
Vyzerá, akoby celý život nechápala, ako sa ocitla v tomto tele.
Bolo jasné jedna stránka nestačí. Založila som pre Ninku osobitný profil a začala zdieľať nielen fotky, ale aj krátke príbehy: o tom, ako naháňala slnečný lúč a narazila do steny, ako spávala s pootvorenými očami aj viečka jej nie vždy poslúchali, ako sedávala na parapete ako pravá filozofka, čo skúma podstatu bytia.
Priateľov pribúdalo denne. Pätnásť tisíc. Dvadsať. Tridsať… Sotva som stíhala sledovať čísla.
A čoskoro sa mi začali ozývať novinári. Najprv z trenčianskeho týždenníka, potom z celoslovenského portálu. A tým to neskončilo.
Emi, nejaký Američan ti tu píše! ukázal mi Paľo mobil. Chce rozhovor.
Zistila som, že veľké americké médium chce napísať o neobyčajnej mačke zo Slovenska. Nasledovali Nemci, Austrálčania, aj japonské noviny.
Ninkuška, ty si už medzinárodná hviezda, usmiala som sa a poškrabkala ju za uchom. Aj v Tokiu sa o tebe rozprávajú, veríš tomu?
Ninka na mňa pozrela svojím typickým výrazom nekonečného úžasu a prevrátila sa na chrbát, akoby sa nič výnimočné nedialo.
O pár týždňov pricestoval štáb z Nemecka. Bola som nervózna čo ak sa Ninka zľakne kamier, alebo sa bude správať zvláštne? Ale ona ostala sama sebou: sedela pokrivene, gúľala oči, zase sa netrafila na gauč.
Fantastisch! Je tak prirodzená! nadchýňal sa kameraman.
Nakoniec mi režisér vďačne potriasol rukou: Ďakujeme, že ste ju zachránili. Svet je vďaka ľuďom ako vy lepším miestom.
V ten večer, keď vonku pretrvával jemný dážď a lampa v kúte miestnosti vytvárala teplé svetlo, sedela Ninka spokojne u mňa na kolenách.
Vieš, Ninuška, povedala som potichu a hladila ju po srsti, keď som ťa našla, mnohí vraveli, že to nemá cenu. Že na takú mačku sa nevyplatí míňať čas ani peniaze. No teraz o tebe píšu po celom svete. Ľudia sa na teba pozerajú a usmievajú. Píšu mi, že im pomáhaš zvládnuť ťažké dni, že tvoja tvár ich rozosmeje, aj keď je všetko nanič.
Ninka začala spokojne priasť a pozrela na mňa akoby práve vyriešila tajomstvo univerza.
Stala si sa dôkazom, že každé živé stvorenie si zaslúži šancu. To, čo sa zdá byť chybou, môže byť vlastne darom. Láska dokáže robiť zázraky.
Opäť mi zavibroval mobil nová správa, tentokrát z Litvy.
Usmiala som sa. Nikdy by mi nenapadlo, že raz budem komunikovať s novinármi zo sveta, že zvieratko z mojej záhradky bude internetová celebrita. Ale na tom nezáležalo. Dôležité bolo jediné Ninka žila, cítila sa tak dobre, ako jej to okolnosti umožnili, a bola neskutočne šťastná. Nevedela síce loziť po stromoch ako iné mačky, ale darovala radosť tisícom ľudí len tým, kým je. A to bolo viac ako dosť.
Ďakujem ti, Ninka, zašepkala som. Za to, že si. Že si bojovala. Že si mi a stovkám ďalších ľudí ukázala, že beznádejné situácie neexistujú existuje len nedostatok lásky a trpezlivosti.
Ninka spokojne zavrela oči. Aj v spánku jej zostal na tvári jemný údiv akoby stále neverila, aký zázrak sa jej v živote stal.
Niekde ďaleko si ľudia otvárali stránku zvláštnej mačky zo Slovenska, čítali jej príhody a chápali prostú pravdu: krása je relatívna, no dobrota je absolútna. Len dobrota dokáže z nešťastného, slabého mačiatka urobiť hviezdu, ktorá prinesie svetlo do života iných.
