Reštaurácia, do ktorej ma Štefan pozval na druhé rande, doslova žila prepychom: tlmené svetlá, čašníci pohybujúci sa medzi stolmi ticho ako tiene. On samotný sa hodil do tej atmosféry ako uliaty kvalitný oblek, výrazné hodinky, sebavedomý úsmev muža, ktorý je zvyknutý byť stredobodom každého večera.
Objednaj si, čo chceš, povedal ľahkovážne, ani len nepozrel do jedálneho lístka. Neznášam, keď sa žena v niečom obmedzuje.
Znelo to efektne, ako replika zo šľachtického románu, ale vo mne sa ozvalo varovanie. Možno to bolo jeho hodnotiacim pohľadom či spôsobom, akým ochotne rozoberal bývalé partnerky, ktoré vraj v ňom videli len peňaženku.
Vybrala som si kačací šalát a pohár rizlingu. Štefan si objednal skutočne štedro: steak, tatarák, fľašu drahého červeného vína. Rozprával o podnikaní, sťažoval sa na plytkosť ľudí, filozofoval o hodnotách a duchovnej blízkosti. Počúvala som ho, prikyvovala, ale cítila som sa zvláštne akoby som prišla nie na rande, ale na skúšku, kde každú chvíľu môžu padnúť zákerné otázky.
Divadlo jedného herca
Keď čašník položil na stôl kožené púzdro s účtom, Štefan nestrácal niť. Pokračoval v úvahách o úpadku morálky, lenivo siahol do vnútornej kapsy saka, potom do druhej, nakoniec si prehmatával nohavice. Výraz mu zmenil sebavedomie nahradila naoko rozpačitosť.
Dočerta zamrmlal, pozeral sa mi priamo do očí. Asi som nechal peňaženku v kancelárii alebo v druhom aute.
Rozpačil rukami, nahodil bezmocnosť, no strach uňho nebol. Nepožiadal čašníka, aby počkal, nevyťahoval mobil, že by vyriešil platbu prevodom. Len sa na mňa díval.
No toto! Aká hlúpa situácia, povedal, oprel sa do operadla. Pomôžeš? Zaplatíš teraz, ja ti potom pošlem. Alebo nabudúce pozývam ja, aj s úrokmi.
V tom mi bolo jasné: nie je to náhoda ani zábudlivosť. Smerujeme k vopred naplánovanému testu, o ktorom hovoril pol hodiny predtým.
Poznám také historky čítala som o nich na diskusných fórach, videla v lacných seriáloch, ale netušila som, že sa s tým stretnem osobne, navyše u dospelého, úspešného muža.
Jeho logika bola neuveriteľne jednoduchá: žena bez výhrad zaplatí za oboch dobre, pohodlná, ochotná zachraňovať. Ak odmietne je vraj materiálna, loví na peniaze. V tom momente už predo mnou nesedel podnikateľ, ale neistý manipulátor hrajúci sa na skúšajúceho.
Bol si istý, že má vyhrané. V jeho predstave by mala atraktívnosť závideniahodného ženícha stačiť na to, aby som ticho vytiahla kartu z kabelky.
Chladný kalkul
Pomaly, pokojne som otvorila kabelku. Štefan sa viditeľne uvoľnil bol presvedčený, že jeho plán vyšiel.
Samozrejme, žiadny problém, povedala som mäkko a privolala čašníka.
Rozdeľte prosím účet, vyslovila som jasne. Ja platím svoje. A gentleman si zaplatí svoj steak, víno aj dezert.
Úsmev mu zmizol z tváre.
To myslíš vážne? zašepkal, naklonil sa ku mne. Veď nemám peňaženku.
Chápem, prikývla som, priložila mobil k terminálu. Sme len známi. Zaplatiť za seba je úplne normálne. Ale večera muža, ktorý ma pozval do drahej reštaurácie a objednal najdrahšie položky, prepáč, to nie je moja povinnosť. Si dospelý, určite si poradíš.
Čašník zamrzol, nesmelo hádzal pohľad z jedného na druhého. Štefan začal červenať, vrstvičky jeho sebavedomia sa rozpadali a odhaľovali obyčajnú nevychovanosť.
To vážne? sykol. Pretože pár euro? Veď som povedal, že ti vrátim. Len som ťa chcel otestovať.
A už si otestoval, vstala som od stola. Ja som človek, ktorý si nenechá manipulovať.
Odchádzala som ku východu, ale cítila som, že záver ešte chýba. Ostal sedieť s nevyrovnaným účtom, nahnevaný a zaskočený, bez peňaženky.
Vrátila som sa, vybrala z peňaženky pár pokrčených bankoviek a hrsť drobných tie, čo obyčajne zapadnú na dno kabelky.
Aha, tak, dodala som. Keďže peňaženka je v inom aute, nemáš ani na taxík?
Položila som peniaze vedľa jeho pohára drahého vína.
Toto máš na MHD. Neboj, dostaneš sa domov. Považuj to za môj príspevok k tvojim výskumom ženskej duše.
Pár ľudí od vedľajších stolov sa otočilo. Štefan vyzeral, akoby dostal facku.
Výšla som na ulicu.
Ten večer ma stál len šalát a pohár vína malá cena za to, že som včas rozpoznala človeka a ušetrila si roky. Dúfam, že si vzal ponaučenie, hoci takí zvyčajne nemenia svoje spôsoby.
A vy ako by ste sa zachovali? Zachraňovali by ste zabudlivého kavaliera, alebo by ste zvolili tvrdšiu, ale čestnú cestu?
