Kardiológ Bráznovský kedysi pricestoval do kúpeľov, aby si oddýchol. Rozhodol sa oholiť a potom ísť na večeru. Veď keď už človeku ťahá na štyridsať… Hoci on už dávno prekročil šesťdesiatku no kto by si to všimol?
Vtedy sa dvere jeho izby rozleteli a vbehla žena. Ak by ju mal niekto vystihnúť, potreboval by sochárske nadanie ako Fraňo Štefunko. Bola ako učebnicový príklad anatómie ukázať na nej a hovoriť: Žena sa skladá z…
Zvolala, aké je to úžasné, že práve známy kardiológ oddychuje tu u nás! Pretože práve teraz priváža údržbár pacienta do procedurálnej miestnosti. Tunajší kúpeľný lekár je mimo kúpeľov, keďže infarkt o polnoci nikto nečakal. Ale, chvalabohu, je tu oddychujúci významný kardiológ…
Bráznovský pochopil, že na žiadne vyhováranie nebude priestor. V tej žene bolo takmer centner a pol a v strede tváre jej žiarila červená rúž, ako pečať svätej inkvizície na napudrovanom balvane. Takéto ženy neustúpia. Bolo by úplne zbytočné jej vysvetľovať, že ani kúzelný kardiológ nič nezmôže, keď miesto asistenta pomáha údržbár a sestrička prezlečená za škriatka.
Tak teda Bráznovský prišiel do procedurálky, kde už údržbár s divokým výrazom a pojazdné lôžko. Na ňom ležal malátny zarastený chlap, pritlačený zdravotnou kartou veľká hlava na útle telo, vyzeral ako siedmak zo základky s telom drevorubača. Také bytosti sú často vedeckí pracovníci.
Blúzni, hlási údržbár, stále hovorí ruža, ruža. Myslí si, že je v kvetinárstve.
Sestrička mu merala tlak a konštatovala, že je to veľmi zlé 70 na 50, a stále klesá. To vraj nie je tlak, ale rozmery jej rúk a nôh, zasmiala sa odrazu sama na seba. Bráznovskému prebehli zimomriavky po tele. V karte bolo napísané, že pre neho je 180 na 100 len rozcvička.
Bráznovský sa rozhliadal po miestnosti, hľadal, čo by mohol využiť. Vtom spozornel zvláštne zvuky. Také v kúpeľnej procedurálke nepočujete. Otočil sa sestrička plakala.
Čo je? spýtal sa jej.
Je mi toho pána ľúto… vzlykla.
Bráznovskému stislo hrdlo.
Podaj mi adrenalín, povedal a začal si dezinfikovať ruky. Vieš vôbec, čo je adrenalín? A kde to mám natiahnuť?
Jaj, toho pána je tak ľúto… nariekala sestrička a oprala sa o zárubňu.
Bráznovský bez slova zobral striekačku a natiahol adrenalín sám. Vtom mu údržbár padol do oka. Údržbár ešte nikdy takú ihlu nevidel. S tou by sa dalo brániť pred korzármi. Pri jej pohľade by sa zachvel každý sedací sval v kúpeľoch. Vidí, že údržbárovi splývajú zreničky do očí, sivastý, kníše sa. V rohu usedavo plače sestrička. Najradšej by jej dal facku, len aby prestala, ale čo ak by vyliezla na tretie poschodie a skočila?
Bráznovský sa rozhodol: všetci môžete čakať. Našiel prepadnuté miesto na hrudi a pichol ihlu. V tej chvíli údržbár skolaboval ako stĺp.
Jaj, údržbára je ľúto! spustila sestrička.
To ste čo za banda? vykríkol Bráznovský. Kde je amoniak?
Oni umrú…! To moje oči nemali nikdy vidieť… jačala.
Na stole stála liatinová stolová lampa, ťažká ako tých päť kilogramov. Dávid lieči leva z angíny. Bráznovský už rozmýšľal, že im ňou tresne po hlave. Ale zmenil názor.
Stačí! zreval. Disciplína a kľud!
A vtedy sa pacient na lôžku posadil, oči mal zatvorené.
Prosím vás, nevyvádzajte tu, prísne povedala sestrička, položila mu ruku na čelo a pritlačila späť. Amoniak je v skrinke.
Údržbár bol na tom tak zle, že sa mu už ani pulz nedal chytiť. Z lôžka opäť spadla zarastená ruka. Zas odpadol. To už snáď nie, hovorí si Bráznovský.
Začni masáž! kričal a ťahal údržbára spod lôžka za nohu.
Sestrička pacienta prehodila na brucho, vyhrnula sukňu a už sa chystala lôžko preskočiť.
Ale masáž srdca, nie zadku, húževnaté kúpeľné vtáky! zreval Bráznovský.
Sestrička pacienta opäť otočila a sadla na neho. Pojazdné lôžko zaprašťalo. Bráznovský počul, ako niečo puklo. Údržbárovi strčil vatu s amoniakom pod nos a všímal si, že na 60-kilového chudáka sedí 150 kíl živej váhy. Z chlapa syčal vzduch ako z prepichnutej pumpy.
Bráznovský postavil údržbára na nohy mal telo ako chobotnica, ani jeden pravý uhol. Za čo ho chytil, to druhé uniklo. Posadil ho ku lôžku. Vidí, že sestrička už muža skoro rozdrví. Celá bola mimo seba.
Stiahol ju z pacienta a strčil jej tiež vatu s amoniakom pod nos, posadil ju vedľa údržbára. Sedeli tam ako sliepky. Jeden s nohavicami po kolená, druhá s vyhrnutou sukňou k pásu. Pohotovosť!
A práve vtedy sa pacient opäť nadvihol, oči zatvorené, a otočil hlavu smerom ku gauču. Údržbár to postrehol, ale radšej omdlel dopredu. Bráznovského ešte zaujalo, ako sa od čela na keramickej podlahe rozchádzali lúče.
Priatelia… ozval sa pacient so zavretými očami. Najúprimnejšie vás prosím, už ma viac neliečte…
A vtedy začal rozprávať. Bol vraj dedičný hypotónik. Pred snehom splasne ako balón. Pri búrke ho prievan posúva z kúta do kúta. On za to nemôže, narodil sa tak. Normálny tlak má 80 na 50. Občas ešte klesne a vtedy mu káva zachráni život. Problém však nevyrieši, ak si naňho znovu sadne žena s náhrdelníkom z biliardových gúľ. Už bol presvedčený, že je po ňom. Ružička sa vráti z toalety a bude prekvapená ochorie ona, ale pochovajú jeho.
Bráznovský pocítil, že šedivie. Zobral kartu a číta: Ružena Lichnerová. Spomenul si, že do kúpeľov šiel možno aj s úmyslom spoznať miestnu paničku, … možno zažiť aj niečo viac. Teraz však zrazu cíti, že chuť zmizla.
Čo to má byť? pýta sa a ukazuje kartu sestričke.
Karta, odpovie ona a díva sa pred seba, nos vypchatý vatou.
Ale to nie je Ružena, podotkol Bráznovský. To je Lichner, minimálne.
Ako ošetrujúci lekár ste si to mali všimnúť.
To si…
Priatelia, vysvetlím, skočil im pacient do reči. Mám tu ženu. Doniesol som jej kefír…
Ona šla na toaletu, kartu nechala pri mne. A mne prišlo zle, tak ma tento muž, čo práve poprel všetky fyzikálne zákony, vyložil na lôžko a priviezol sem. Bolo mi zle, ale teraz už dobre. Keby tu nebol ten bledomodrý opar a všetci s červenými tvárami dokola, mohol by som oslavovať. Už žiadna hypotónia! Teraz mám tlak taký, že keby mi niekto podložil zapaľovač, odletím až k hviezdam a uvidím, čo je za oblakmi. Neviem, čo mi tento odvážny lekár pichol, ale nespať budem desať rokov, aspoň stihnem dopísať novú odbornú publikáciu.
Navrhujem, ozvala sa sestrička, keď muž s kefírom odišiel, že sme tu neboli.
Bráznovský mal opäť chuť udrieť ju lampou, no predbehla ho:
Údržbára zoberiem na starosti.
A tak sa Bráznovský v kúpeľoch s nikým nezoznámil.
