„Zas ten Janko chrápe!“ rozčúlilo sa Martu. Odstrčila manželovu ruku, na ktorej ležala, a otočila sa na druhý bok. Pozrela na mobil – druhá hodina ráno. „To je koniec, už nezaspím, a zajtra mám prácu,“ hnevala sa. „Budem rozlámaná a budem pripadúvať. Ale aspoň nemusím vstávať skoro, mám druhú zmenu. Lenže… Už nemám dvadsať, kedy si človek môže dovoliť tancovať celú noc a ráno sa cítiť úplne sviežo. To neboli tie časy, keď som sa vracala z rande taká šťastná, že som nezaspala, lebo som si chcela zapamät„Alebo si spomenúť každé jeho slovo, každý pohľad, a teraz už si pamätám len útržky a tie najhoršie veci,“ vzdychla si Marta, zatiaľ čo Janko pokojne pochrápol ďalej, bezstarostný ako vždy, a ona si uvedomila, že napriek všetkým malichernostiam by bez neho nechcela byť.
KAPESNÝ ŠÁTKO
