Koncom septembra stojím na bratislavskom cintoríne. Smútny sprievod pomaly kráča za truhlicou. Viktor Horváth skloní hlavu a kráča, hľadí si pod nohy, ešte nedokáže pochopiť, čo sa v jeho živote práve odohralo. Nemôže premýšľať, necíti žiadne emócie, akoby sám zomrel, a v truhlici leží jeho mŕtve telo.
Osemnásť rokov predtým sa v prvom ročnom triede Viki a Ján Kováč počas prestávky v školskom dvore poháralia. Praskol hluk, vyzeralo to ako oblak prachu. Bežali po zemi, nevedeli, že si špinia školské uniformy. Okolo nich stálo hŕstka detí, ktoré hlasno povzbudzovali svojich bojovníkov.
Daj to, Ján! kričia jedni.
Úder, úder, Viktor! dovŕšujú druhí.
V kritickom momente nikto neodchádza. Ján náhle zakusí protivníka do ucha. Ten zakričí, chytí sa za ucho a zápas okamžite skončí. Chlapci sedia na zemi a pozerajú sa na seba. Na Viktorovej lícnej ceste tečie krv. Zvoní zvonček na konci hodiny.
Samozrejme, chlapci sa zmieria. Od toho dňa sa Viktor a Ján stávajú neoddeliteľnými priateľmi. Viktor je vždy v popredí, pozerá sa učiteľovi do očí a rád odpovedá. Ján je naopak priemerne šikovný a nevšedný. Učitelia mu často dávajú poznámky. Desiatich rokov sedia spolu za jednou lavicou, nachádzajú si množstvo spoločných záujmov.
V jednej z paralelných tried sa im obom zalúbi mladá dievčina Zdenka Nováková. Štíhla blondínka ich ohromí svojím modrým pohľadom, ktorý je taký veľký ako jazero. Zdenka tancuje a chlapci ju každé ráno privítajú s nádejou, že si ju vyberie. Zdenka si nevyberá a nečaká s rozhodnutím. Školské roky plynú, maturita prišla a každý si vyberá svoju cestu.
Viktor sníva o štúdiu na univerzite, ale vysoká konkurencia a rodinná skromnosť mu nedovoľujú platiť štúdiu na platenom odbore. Rozhodne sa pre technickú školu. Ján pochádza z dobrej rodiny, peniaze na štúdium nie sú problémom, no on nemá záujem o vedu. S prekvapením všetkých sa zapíše na autoopraváreň ako učňov. Jeho voľba sa ukáže byť perspektívna.
Zdenka sa nevenuje škole, odchádza s tanečným kolektívom do zahraničia, aby zarobila. Šanca sa ponúka len raz, riskuje a odchádza.
Hoci sa všetci rozchádzajú rôznymi smermi, udržiavajú kontakt. Volajú si, vedia o životoch jeden druhého. Viktor a Ján sa stretávajú častejšie, večerajú v kaviarňach a kluboch. Ján vždy prináša nejakú novú zábavu, život vrie.
Po ukončení technickej školy Viktor nastupuje do továrne a zároveň pokračuje v štúdiu na dištančnom odbore. Ján, po niekoľkých rokoch skúseností v autoopravárni, s pomocou rodičov otvára svoj vlastný garáž. Po troch rokoch má dobrý stroj, zamestnáva pár pracovníkov a stáva sa uznávaným podnikateľom.
Zdenka po päťročnom pôsobení v zahraničí vracia domov. Dohodnú si stretnutie, všetci sa tešia, kto z nich získá jej srdce. Sedia pri stole a čakajú na Zdenku. Viktorove srdce bije rýchlo.
Ján, pozri, požiada Viktor, nervózne ťahajúc za manžetku, je to v poriadku?
Neboj sa, odpovie Ján chladne, tváriac sa, že mu je to jedno, nadýchni sa, daj si nápoj pre odhodlanie!
Dobrý deň, chlapci! zaznie nad nimi Zdenkin hlas, akí ste pekne oblečení!
Ahoj, Zdenka! skloní sa Ján, posunie jej stoličku a políbi jej ruku.
Ahoj! šarmantne zamumlá Viktor a prehĺta sa na celý večer.
Rozprávajú si spomienky z školskej doby. Ján celú noc tancuje so Zdenkou, zatiaľ čo Viktor sedí a trpí. Aké mám šance? šepká si v duchu. Ján je silný konkurent, ja žijem s rodičmi a nemám skoro žiadne peniaze. Ján má dielňu a luxusné auto, vždy má peniaze.
Večer, ako kedysi v detstve, odvedú krásku domov. Po štyroch podobných večeroch Viktor zrieva a rozhodne sa Zdenke navrhnúť. Stojí pred jej dverou, hľadá správne slová, zakladá zvonček. Na jeho prekvapenie Zdenka súhlasí.
Naozaj súhlasíš, Zdenka? neradi verí svojmu šťastiu, Nie je to vtip?
Áno, áno, áno! kričí Zdenka a bozká ho, Áno!
Neskôr to všetko rozpráva s Jánom.
Čo v nej našla? pýta sa, nemám pre ňu nič ponúknuť. Stále tomu neverím. Táto krása je moja Rozhodol som sa riskovať, požiadam o ruku a nech sa deje čokoľvek. Ján, buď mojím svedkom na svadbe!
Samozrejme, súhlasí Ján a po krátkej pauze prizná, a vieš čo? Aj ja som sa snažil o ňu.
Viktor sa pozerá prekvapravo.
No, dostal som priamy odmietnutý povedal smutne Ján a pozeral sa do očí Viktora.
Ako to? nechápavo sa spýta Viktor, Si úspešný, perspektívny a finančne nezávislý.
Daj mi pokoj! mává Ján rukou, Zdenka si vybrala správne. Ja som len frajer. Ty si pracovitý, máš stabilný život, stabilný vzťah. Zasmiali sa, objali sa ako bratia a pokračovali v rozprávaní o bežných veciach.
Hoduje sa hlučná svadba. Viktor a jeho manžela, Zdenka, sa nasťahujú do nového bytu, ktorý Zdenka kúpila z peňaženky zarobenej v zahraničí. Viktor sa cíti trochu neisto, ale Zdenka ho uisťuje.
Neboj sa! smeje sa, zajtra ti prinesiem raňajky do postele. Všetko bude v poriadku.
Zdenka sa ukazuje ako múdra a praktická manželka. Otvorí vlastnú tanečnú škôlku, venuje sa svojmu koníčku a vydeláva peniaze. Rodinný život plynie pokojne.
Ján nenechá pána v bok. Stane sa priateľom rodiny, tak blízkym, že Viktor občas Zdenku trochu závidí, lebo Ján je zapojený do všetkých rodinných plánov. Ján nikdy neodmietne pomôcť odvezie ich na trh, vyzdvihne ich z práce, akýkoľvek dážď. Keď Zdenka na skúške preťahuje šaty, Ján preruší prestávku, zavezie ju do nemocnice a potom na liečbu. Ako inak, keď Viktor stále pracuje?
Keď Ján všetko stíha, nikto nepochopí, ako to dokáže. Jeho podnik beží, a zároveň je ochrancom Zdenky. Susedia mu však začnú šepkať, že Viktor je bláznivý, lebo Zdenka často rieši veci s Jánom.
Ó, Viktore, čo sa deje? pýta sa, snažiac sa pôsobiť prísne, Prečo je taký prilepený? Už je to moc.
Janko, prestaň, smeje sa Zdenka, čo by sme robili bez neho?
Viktor si povzdychne, objíme ženu a nezostáva na priateľa nahnevaný. Bežné dni a starosti sa točia ako kolotoč.
Jedného jesenného popoludnia zvoní telefón.
Dobrý deň, Viktor! hovorí mužský hlas, som Jánov otec.
Ahoj, Oleg Petrovič! s radosťou odpovedá Viktor, dlho sme sa nepočuli. Ako sa máte?
Ján je mŕtvy! ozve sa hlboko, včera havaroval!
Čože? Viktor sa ozve a stichne. Zmrzne od šoku. Slová mu uviaznu v hrdle a dýcha len hrôzou. Najlepší a jediný priateľ zomrel. Stojí v slzách, pot sa mu leje po čele, pred očami sa rozplýva hmla. Zvedie ho žena, ktorá mu všetko podrobne vysvetlí a oznámi dátum pohrebu.
Viktor nečakal, že strata priateľa ho zasiahne takou nesnesiteľnou bolesťou. Je ťažké to prijať, nepovažuje to za realitu. Ešte včera bol mladý a plný nádeje a teraz už nie je.
Zdenka je v tom čase na ôsmom mesiaci tehotenstva. Aby neohrozila zdravie dieťaťa, Viktor ju nechá doma. Na pohreb ide sám. Po pohrebe, keď sa všetci rozídu, zostane pri hrobe. Nohy ho nesú. Pozerá na usmievavý portrét Jánov a sviera päsť.
Ján, priateľ! začne, skloní hlavu a snaží sa skryť slzy, ďakujem Bohu, že si mi šťastne osud spôsobil stretnúť ťa! Ďakujem za všetky tie roky priateľstva. Nikdy ťa nezabudnem.
Spomína ich detské žarty v škole. Všetko v ňom protestuje. Nie je pripravený na stratu priateľa.
Ján, vieš, Zdenka čoskoro porodí, hovorí a zúfalo prosí: Bože, ak si ešte tu, nech sa Jánova duša vráti k nám s príchodom dieťaťa. Prosím! Chýba mi tak veľmi!
O rok neskôr má ich syn desať mesiacov. Dal mu meno Ján. Viktor s úžasom zistí, že má podobné črty ako jeho priateľ rovnakú farbu vlasov, známy pohľad s nečakaným záchvom a pľužku na ruke v tom istom mieste. Viktor sa utešuje tým, že syn je podobný priateľovi, no nie je si istý, či to je skutočne ten istý Ján. Nemôže uveriť, že jeho modlitba bola vypočutá.
Ján, daj nám najavo, že si to ty! prosí Viktor, drží svoje dieťa v náručí a pozerá z okna, vždy si bol najvynaliekavejší z nás. Chýbaš mi tak veľmi!
V okamihu sa ozve výkrik.
Ááá! zakričí Viktor, chytil sa za to ucho, ktoré kedysi Ján zakúsil.
To si ty? spýta sa na svoje dieťa, si to naozaj ty?
Mäsiak si zmáha nos a smeje sa.
