Kam ideš? A kto nám teraz uvarí? prekvapene sa spýtal manžel, keď uvidel, čo robí Zuzana po hádke s jeho matkou
Zuzana sa zahľadela von oknom. Šedivá, depresívna nálada napriek skorojarnému času. V ich malom mestečku na severe svietilo slnko len zriedka. Možno preto boli miestni takí zachmúrení a neprívetiví.
Aj Zuzana si všimla, že sa jej čoraz menej usmieva, a vráska na čele, stále zamračenom, jej pridávala roky.
Mami! Idem na prechádzku! zvolala jej dcéra, Ema.
Dobre, prikývla Zuzana.
Čo dobre? Daj mi peniaze.
A čo, prechádzky už nie sú zadarmo? vzdychla si.
Mami! Čo to za otázky?! stratila trpezlivosť Ema. Čakajú na mňa, no! Rýchlo! A prečo tak málo?
Na zmrzlinu to stačí.
Ty si strašná lakomča, hodila do vetra Ema, ale odpoveď nepočula, lebo už vybehla z domu.
No, no Zuzana pokrútila hlavou, spomínajúc si, aká milá bola Ema pred tým, než jej začala puberta.
Zuzka, som hladný! Kedy bude jedlo? nevrlo zvolal manžel, Jozef.
Choď a jedz, odvetila chladne, postaviac tanier na stôl.
A podáš mi? spýtal sa.
Zuzana takmer nevydržala hrniec. Čo si to vymýšľa
V kuchyni sa je, Jožo. Ak chceš, jedz, ak nechceš nech, povedala a sadla si k stolu sama.
Po pätnástich minútach sa Jozef ukázal v kuchyni.
Studené fuj.
Dlhšie sa zdržiaval.
Prosím ťa! Nulová láska, ani trocha starostlivosti! Vieš, že práve pozerám zápas! zahrmel, vkladajúc si do úst kus kurčaťa. Nechutné.
Zuzana len prevrátila očami. S tými zápasmi bol manžel k nepoznaniu. Stávky, drahé lístky, gadgety Závislosť, hoci v mladosti ho šport vôbec nezaujímal.
Ani raz nesadol k stolu, len schmatol plechovku na lepšiu náladu, čipsy pre hlad a vrátil sa k televízoru. A Zuzka ostala v kuchyni upratovať špinavé riady.
Nikto si jej práce nevážil.
Bola vyčerpaná po službe pracovala ako sestrička v nemocnici. Každý deň ju v práci čakal stres a doma namiesto oázy pokoja ďalšia smena dones, podaj, uprac.
Ešte je čo piť? manžel sa natiahol do chladničky po ďalšiu plechovku. Prečo nič nie je?
Všetko si vypil! Mám ti to ešte kupovať?! Maj aspoň trochu hanby, Jožo! nevydržala Zuzana.
Aké to je citlivé odfrkol si manžel a s treskom dverí vyrazil doplniť zásoby na ďalší zápas.
Zuzana sa rozhodla ísť spať, lebo na druhý deň ju čakala hromada práce. Nemohla však zaspať. Trápilo ju, kde sa dcéra zdržiava a s kým. Vonku bola už tma a Emy stále nebolo doma. Nechcela jej volať, lebo to vždy skončilo hádkou.
Ty ma kompromituješ pred kamarátmi?! Prestaň volať! kričala Ema do telefónu. Po takých rozhovoroch Zuzana prestala volať, tým, že dcéra mala už osemnásť. Nechcela pracovať ani študovať. Skončila školu a rozhodla sa odpočívať, aby našla seba.
Len tak-tak zaspala, keď ju prebudili radostné výkriky manžela. Asi niekto dal gól. Potom začal hlasne diskutovať o zápase so susedom, ktorý náhodou zavítal k nim a zostal dlhšie. Sused priviedol svoju priateľku a začali fandiť v trojici. Okolo polnoci sa vrátila Ema, rincla tanier
