Lenka sa ponáhľala domov. Pod roztopeným snehom ostávali ešte kusy ľadu, nohy jej šmýkali a sťažovali chôdzu. Na ceste boli rozbahané mláky, a autá, ktoré okolo prešvihli, občas postriekali nepozorných chodcov špinavou vodou. Lenka sa preto držala ďalej od kraja chodníka.
Keď konečne dorazila, chrbát jej bol vlhký od potu, nohy boli unavené a ešte k tomu premoknuté. Už dávno mala kúpiť nové čižmy.
V predsieni sa vyčerpaná zrútila na pufík. Zula si topánky a pohla prstami v premoknutých pančuchách. Napadlo ju, že by bolo fajn dať si silný čaj s citrónom, aby neochorela. Ešte ani nestihla postaviť topánky k radiátoru, keď zaznel úder do steny. Tak ju volala mama – klopkaním lyžice do steny. Lenka si povzdechla a išla do jej izby.
„Čo chceš, mami?“
Matka cosi zamrmlala.
„Bola som v práci,“ povedala Lenka a prišla k posteli, aby upravila skĺzavajúcu deku. Zavoniało moč. „Plienka je plná,“ uvedomila si. Vytiahla novú z balenia pri posteli a odkryla deku. Snažiac sa prekonať nevoľnosť od silného zápachu, Lenka vymenila plienku. Celý čas matka mrmlala. Rozprávať nedokázala.
„Hotovo. Teraz ti pripravím večeru a dám ti ju.“ Lenka zdvihla z podlahy ťažkú, preplnenú plienku a vyšla z izby, ignorujúc matkino mrmlanie. Naučila sa nevzlykať a neuraziť sa. Nepomohlo by to, len by sa jej prišlo ešte horšie. Odpočinúť si by bolo fajn, ale taký luxus si nemohla dovoliť. Matka stále klopkala a volala ju.
Kedysi mali normálnu rodinu. Otec viedol katedru na univerzite, matka sedela doma s deťmi a čakala naňho. Ale raz sa všetko zrútilo. Lenka končila desiatu triedu, jej brat Erik bol na treťom ročníku vysokéj školy, keď otec zomrel.
Matka jedného z uchádzačov sa snažila podplatiť otca, aby pomohol jej synovi dostať sa na štátne miesto. Otec viedol prijímaciu komisiu. Bolo to pre neho zásadové, nikdy nezneužíval svoje postavenie.
Rozhnevaná matka sa mu pomstila a nahlásila ho. Tvrdila, že peniaze vzal, ale jej syn sa napriek tomu nedostal na školu. Rozbehlo sa vyšetrovanie. Srdce otca to nevydržalo – zomrel na infarkt po ceste do nemocnice.
Mama sa s jeho stratou nevedela zmieriť a postupne strácala rozum. Nevnímala Lenu s Erikom, hodinami sedela na pohovke a zerala do jedného bodu. Občas sa zrazu vyhodila do kuchyne a začala variť večeru. Nikdy neprijala manželovu smrť, každý deň čakala, kedy sa vráti z práce.
Predtým k nim dvakrát do týždňa chodila mladá žena Zuzana, upratovala a nakupovala na trhu. Matka neuznávala mäso a zeleninu z obchodu. Po otcovej smrti ju museli prepustiť. V rodine okrem otca nikto nepracoval. Teraz sa o domácnosť starala Lenka. Preto ju matka vnímala ako upratovačku. Lenka sa už unavila vysvetľovať, že je jej dcéra. Matka ju tvrdohlavo volala Zuzana a dávala preukazy.
Úspory rýchlo došli, a ani ich nebolo veľa. Matka nevedela šetriť, kupovala si šaty a šperky. Bola krásnou ženou, otec ju v ničom neobmedzoval.
Predtým k nim často chodievali otcovi kolegovia z univerzity. A dodnes matka nútila Lenku prestierať slávnostný stôl a sama sa preoblekaLenka sa nakoniec usmiala, pretože pochopila, že jej život už nebude služobnícky, ale bude len jej – slobodný a šťastný.
