Raz som videl ženu, ktorá bola zamilovaná do muža. Cítila k nemu veľa, priťahoval ju. Myslela si, že ho miluje. Ale on jej city nevracal, hoci sa snažila všetko správne – hovorila koketným hlasom, hádzala na neho pohľady, hľadala dôvody na rozhovor, dokonca si odopínala gombík na blúzke… Nič nepomohlo.
A potom ten muž začal prejavovať záujem o inú kolegyňu. O úplne obyčajnú ženu, navyše staršiu ako on. Dával jej kávu z automatu, dlho sa s ňou rozprával, pozeral sa na ňu teplým pohľadom. Neskôr ju začal vozívať domov vlastným autom. A tá žena ani nevedela šoférovať! Ako je to možné? Veď tá zamilovaná žena bola krajšia a mladšia. Ona sa mu však nepáčila, necítil k nej nič.
Bolo to jednoduché. O tom muži, ktorý ju tak priťahoval, nič nevedela a ani nechcela vedieť. Vedela len, že je slobodný, že má dobrý plat, drahý oblek a drahé auto. To ju zaujímalo. Samotný muž ju vlastne vôbec nezaujímal – len to, že bol krásny, príťažlivý, že sa jej páčil a chcela ho. Chcela byť s ním, vydať sa zaňho.
A čo sa vlastne rozprávali, ten muž a tá nepríťažlivá žena? Písali si, volali, sedeli v aute a len sa rozprávali. To predsa nie je láska? Áno, je. Láska sú rozhovory. Je to porozumenie druhému človeku. Keď viete, čo chce druhý povedať, ešte skôr, než to dopovie. Keď sa smejete vtipu, ktorý ešte nepočujete do konca – lebo ho chápete. Keď hovoríte rovnakým jazykom a máte sa stále o čom rozprávať. Keď vás ten človek zaujíma – celý, od prvého kriku až po posledný dych.
Keď vám záleží na tom, či sa najedol. Ako sa mu darí, či pomohlo otcovi liečenie? Ako ho bolí chrbát? Pamätáš si ten starý film o moreplavcovi, kde bolo to plastelínové monštrum? Daj si teplú bundu, dnes je chladnejšie. Hrával si v škole na záhradníka? Pamätáš si Moemovu vetu? Pozri, lístie zožltlo ako staré listy a fotografie. Moja fialka rozkvitla, roky nič, a teraz – pozri sa! A ty si mal kedysi kaktus, ktorý tiež raz vykvitol, tešil si sa ako dieťa. Dám si ruku na čelo, nemáš horúčku? Si trochu horúci, daj si čiapku, fúka.
A potom ťa objímem. Lebo ty si môj. A ja som tvoja. Pre iných sú to nezmyselné slová, detská hlúposť. Ale pre nás je to reč lásky. Hĺbka porozumenia a záujmu o druhého človeka.
Ta zamilovaná žena sa zaujímala len o seba – a o svoj pocit, ktorý nazývala láskou. Bola to len chuť. Túžba vlastniť to, čo ju lákalo. Obsadiť to, nasýtiť svoje túžby. Ale to, čo nechápeš, nikdy nebude tvoje. Hudba, ktorej nerozumieš, nebude tvoja. Básne, ktoré nevieš pochopiť, nikdy nebudú tvoje. A ani druhý človek nebude tvoj, ak ho nepoznáš a nechceš poznať. Ak si len plný chuLenže láska nie je len o tom, čo chceš ty, ale aj o tom, čo dávaš bez nároku na odmenu.
