Míška cítila, ako ju žeravý horúčkový dých vnútri rozpára. Už to nebolo prvýkrát pred pätnástimi dňami našla v kolesovom parku pri Dúbravke kus suchého byliny, ktorá zrazu ožila pod prvým mrazom. Celú nájsť jedla, zakusávajúc korene v tvrdú zem, a pocítila úľavu. Tak taká, že takmer zabudla, aké bolo trpieť. Teraz však opäť
Novú bylinku už nenašla, a keby našla, už by jej nepostačovala. Ale jej liečivý vplyv mohol aspoň tlmiť ten pálivý horúci plameň, čo sa šíril v dnu bruchočlánku a hlboko do žalúdka. Kto hovorí, že mačka má deväť životov? Má len jeden, maličký, nenápadný, no horúci a objímajúci každého, koho si dokáže zamilovať. Ten život nejde oživiť, ale dá sa odovzdať ak mačka chce.
Míška sa bránila. Všetkými labkami sa chytala za svojý drobný život a nechcela ho len tak vypustiť do večnosti. Počula šepot o iných ľuďoch, ktorí už stratili svoje životy. Tí nevyzerali inak chceli, hovorili, jedli a spali. Lenže to, čo ich držalo na zemi, sa rozplynulo a s ním aj druhý život. Stratení sa menili na Iných
Ľudia, ktorí stratili dieťa, milovaných, rodičov, ktorí boli zradení najlepšími priateľmi, zúfalí v Bohu i vo všetkom, čomu kedysi verili, sa premenili na prázdne telá roboty, biely obal, čo iba rozpráva a pije. Ľudia ich nevidia, mačky áno, a radšej sa im vyhýbajú. Pri Iných miesto mačky neexistuje. Teraz však Míška sama hľadala stretnutie s nimi.
V rušnej ulici pri autobusovej zastávke na Starom Meste si našla úkryt. Sadla si tak, aby bola nepostrehnuteľná, a pozorne sledovala okoloidúcich teplých a živých ľudí s ich problémami a radosťami. Čakala dlho, až sa takmer vzdala, keď náhle pocítila chladný mráz zahalovať jej horúcu dušu.
Žena mladá, krásna V dave nevyčnievala, ale Míška ju cítila. Vnímal chladný vakuum, zvonivú prázdnotu a zoslabnutý zúfalý dych. Míška vyskočila, zamrznutá od bolesti, a vrhla sa k žene.
Katarína nečakala, čo sa pod jej nohami objavilo. Jasné bodnutie, krik pískavého hlasu a veľké, lesklé oči, ktoré neodíšli od nej. Žena sa naklonila, len tak, aby mačku pohladila Ale Míška, chytili predné labky do ľudského zápästia, už sa šplhala po ruke a zastavila sa pri ramene. Hlava sa prilepila k prednej jamke a pazúrikmi zakúzlila odev nebola pripravená ženu pustíť.
Iní by to brali ľahko radšej vzali mačku so sebou než ju ťahali po pouličnom špiráli. Katarína sa nebránila, nemala síl. Ani Míška už nemala sil. Keby Katarína chceli, mohla by Míšku ľahko odsunúť. Náhle sa dva vyčerpaní tvorci stretli.
V noci, keď už nečakala odpor, mačka sa plížila pod prikrývku Kataríny. Nevedela, čo robiť, a konala intuitívne. Centimeter po centimetri sa usadila na chladnom tele. Horúci vlastný oheň ju poháňal Míška musela stihnúť.
Štvrtú noc Katarína náhle zobudila Vzdych, ktorý po dlhom čase vrátil hlas svojho strateneho dieťaťa, sa ozval v tichu.
Budem čakať, mami Ale nie teraz. Ako je pekné, že si ma pustila! Katarína zabudla, čo je to potušiť sa potením, cítiť strach, ľútosť, súcit. Vôbec už nič necítiť. Míška ležiaca na jej bruchu pozorne sledovala Katarínu, očami žiariacimi v tme.
Bože, aká horúca povedala Katarína, a dotýkala sa mačky. Aký tvrdý a horúci brucho. Bolesť prechádzala jej telom. Mačka pri dotyku slabým a chrapľavým hlasom stonala.
Míška bola nahnevaná a sklamaná Skoro odovzdala svoj život, keď Katarína zrazu vstala a začala mačkovať jej už tak bolestivý brucho. Teraz už nešlo vyhnúť sa mučeniu Žiadny iný život nezachránila a svoju energiu už nemala.
Kto hovorí, že mačka má deväť životov? Má len jeden, ktorý môže darovať, ak to potrebuje. Kataríne však mačkin život nepotreboval
Ešte pár hodín a mohli sme ho zachrániť. Hlas veterinárky, ktorá upokojuje plačúcu mamu, sa ozval v klinike pri nocnom vchode, prerušujúc pokojné bdenie.
Nárek odíde, ešte chvíľu budem sledovať, môžete si ju zobrať. Neplačte viac Vaša pomoc prišla práve včas!
Mačka nemá deväť životov. Má len jeden, ktorý môže odovzdať, ak si to želá. A ak chcete, môžete ho vrátiť späť ten istý, ktorý vám bol raz daný.
