Vieš čo, poviem ti ako to bolo u nás. S manželkou sme si už roky šetrili na chalupu niekde na dedine chceš pokoj, svoju záhradku, vieš čo myslím. A konečne sa nám to podarilo! Pred rokom sme si jednu kúpili, pekne na Liptove, blízko Ružomberka. Odvtedy tam radi chodíme na víkendy a cez leto tam aj bývame.
Na začiatku nám pomohli aj moji rodičia mama a otec nám svojimi úsporami trošku prispeli, chceli, aby sme ten sen uskutočnili čo najskôr. Oslavovali sme ako malí, hneď sme sa pustili do prerábky, opravovali, renovovali, natierali celý plot. Spravili sme aj skleník vedľa záhrady, aby sme v zime nemuseli kupovať zeleninu na kilo za 2 eurá. Pre naše deti sme v zadnej časti dvora postavili pieskovisko a hojdačky. Hneď od začiatku k nám chodili kamaráti moje aj manželkine. Tešili sa, prechádzali sa s nami k Váhu, čo je hneď za zákrutou, pár sto metrov na pešo. Večer klasika grilovačka, opekalo sa a posedávalo až do noci, a niektorí zostávali aj spať, veď nie každý má auto a komu sa chce tak neskoro cestovať do mesta? Väčšinou nám každý gratuloval, že máme vlastnú chalupu.
Po roku si už každý z nás uvedomil, že aj návštevy treba s mierou. Všetko sa ustálilo ľudia prídu hlavne na sviatky či na oslavy, keď ich pozývame. No, vieš, je tu jedna osoba volá sa Milena Novotná a tá to nepochopila dodnes. Akonáhle si počuje niečo o našej chalupe, už balí tašku, sadá na vlak do Ružomberka a je tu skôr, než povieš dobrý deň. Nezáleží jej, či ju chceme naozaj pozvať ona si to vezme ako samozrejmosť, hlavné je, že ona chce.
Fakt by to nevadilo, keby sme boli len s manželkou lenže tam bývajú aj naši, moja mama s otcom, občas aj deti. Snažila som sa Milene naznačiť, že by už bolo dobré ísť na pár dní domov, ale nefungovalo to vôbec. Dokázala s nami vydržať aj celé dva mesiace.
Vôbec nechápala jemné signály, že by sa mala už pobrať. Rozprávali sme jej, že prídu aj moji svokrovci, že chalupa bude plná, ale Milena sa len usmiala, že jej stačí matrac na podlahu len nech nie je tvrdá. Príde v piatok večer, celý víkend leží na gauči a sleduje telku, kým my s manželkou polievame záhradu a staráme sa o všetko. Vždy, keď sme ju poprosili o pomoc, povedala len: prišla som si užiť chvíľu pokoja, veď preto ste si chalupu kúpili, nie?
Manžel a rodičia k tomu nikdy nič nevraveli možno som to zo začiatku brala príliš vážne iba ja, ale už mi to začína liezť na nervy.
A vieš čo, zima prišla vonku mrzne na kosť, s Milenou sedíme v kuchyni pri káve a ona vyvalí: Jéj, keby bola jar alebo leto, hneď som tu znovu. No mne až zamrzla ruka so šálkou kávou, keď to počujem. V duchu rozmýšľam, prečo jej vlastne neviem rovno povedať, že mi vadí, že nás chodí vídavať každý víkend. Nechcem, aby sa urazila a prestala so mnou hovoriť.
Ale to tiež nechcem len by som si fakt priala, aby to obmedzila, nech už nechodí na každú voľnú chvíľu. Neviete mi poradiť, čo mám robiť?
