Zuzana vo svojich 35 rokoch si myslela, že už nikdy neokúsi to ženské šťastie, ale osud rozhodol inak Zblížili sa, keď mali obaja takmer štyridsať. Ján bol vtedy už tri roky vdovcom. Zuzana nikdy nebola vydatá, no porodila syna. Ako sa u nás hovorí, mala ho pre seba. Keď bola mladá, bola s pekným čiernovlasým Petrom, sľuboval jej manželstvo, očaril mladú Zuzanu. Ona sa chytila tých sľubov, ktoré sa ukázali ako klamstvo. Ako sa neskôr zistilo, ten chlap z mesta bol ženatý.
K Zuzane dokonca prišla Peterova zákonná manželka prosiť, aby dievča nezničilo cudziu rodinu. Mladá a neskúsená Zuzana ustúpila. Ale dieťa sa rozhodla ponechať si.
Tak to aj dopadlo. Zuzana porodila Michala. A ten syn sa stal pre ňu jedinou radosťou a útechou. Michal bol dobre vychovaný, dobre sa učil. Po strednej škole išiel študovať na ekonomickú univerzitu. Ján párkrát prišiel za Zuzanou. Navrhoval, aby spolu bývali. Žena však váhala, hoci sa jej Ján páčil. Zuzana sa trochu hanbila za syna a za tú túžbu byť šťastná. Jedného večera sa Michal rozhodol s mamou prehovoriť. Povedal jej, že on to berie: Mami, ja aj tak už doma nebývam. Strýko Ján je poriadny chlap. Len nech ťa neubližuje. Mne záleží hlavne na tom, aby si bola šťastná. Aj Jánov syn s tým nemal problém.
Tak sa dali dokopy. Zobrali sa a urobili malú oslavu. Zuzana robila v dedinskej knižnici a Ján bol poľnohospodár. Robili všetko spoločne. Starali sa o dom, chovali dobytok, pestovali v záhrade. Milovali sa a vážili si, len škoda, že im Pán Boh nedoprial spoločné deti.
Oboch synov oženili, dočkali sa vnúčat. Zakaždým na sviatky pripravovali balíčky pre deti a vnúčatá s domácimi vajíčkami, mliekom, smotanou, bravčovým a kuracím mäsom. Na sviatky sa u nich v dome schádzalo plno hostí. Ján so Zuzanou sedeli za stolom, tešili sa a boli radi, že majú s kým sláviť.
Len večer, keď sa staré manželia chodili spať, každý si v duchu želal, aby odišiel z tohto sveta skôr A nikdy sa necítil osamelo.
Roky urobili svoje. A raz prišlo nešťastie Ráno sa Zuzane spravilo zle, keď začala variť kapustnicu na kuchyni. Staršia žena spadla. Ján so susedmi zavolal sanitku. Lekári povedali, že Zuzanu zasiahla mŕtvica. Všetko bolo v poriadku, len jednu vec stratila. Zuzana už nevedela chodiť. Michal s manželkou prišiel za matkou. Dal jej eurá na lieky a odišiel.
Ján si zohnal auto, a keď manželku prepustili z nemocnice, spolu so susedom ju vniesli do domu.
Všetko bude fajn, utešoval manželku, len ži. Hoci budeš sedieť a rozprávať sa so mnou. Len ži. A ja všetko zvládnem. Len ma neopúšťaj, moja holubička!
Ján sa o manželku staral výborne. Po mesiaci sa presadila do kresla. Pomáhala mu v kuchyni. Stále robili všetko spolu. Čistili zemiaky a mrkvu, preberali fazuľu. Dokonca piekli chlieb. Večer Zuzana s Jánom rozoberali, ako to ďalej bude. Zima bola blízko. A Ján už nemal silu na rúbanie dreva.
Možno by nás deti vzali na zimu k sebe, a na jar a leto by sme si vedeli poradiť
Na víkend prišiel Michal s Katarínou. Nevesta sa rozhliadla po izbe a povedala: Budeme vás, holubičky, musieť rozdeliť. Matku vezmeme budúci týždeň. Nech si izbu pripraví. A prídeme.
A ja? neisto zašepkal Ján. Veď sme sa nikdy nerozchádzali. Deti, ako to tak.
No to bolo predtým, keď ste mali sily na gazdovstvo a mohli ste sa o seba postarať, ale teraz je to iné. Nech vás syn vezme k sebe. Spolu vás nikto brať nebude.
Michal s manželkou odišli domov. Ján a Zuzana vzdychali a premýšľali, čo s tým. Každý z nich pri zaspávaní túžil, aby sa už nezobudil, aby to nemusel zažiť.
Na ďalší víkend prišli obaja synovia. Začali baliť veci. Ján sedel pri Zuzaninej posteli. Díval sa na ňu, spomínal mladé roky. A plakal Prilial sa k nej. A zašepkal:
Prepáč Zuzana, že sa to tak stalo Niekde sme vychovali deti zle. Rozdeľujú nás ako zbytočné mačiatka. Prepáč. Ľúbim ťa.
Zuzana chcela pohladiť jeho tvár, ale nemala už sily Ján odišiel a utieral si slzy rukávom. A v aute už ani neplakal viditeľne
Potom syn s manželkou a susedom zabalili Zuzanu do deky a vynášali ju z domu nohami vpredu. Chorá žena si pomyslela, že je to symbolické Zuzana neprotestovala, jej už nebolo, keď Ján odišiel. A len si želala, aby nedožila do večera.
Prešiel týždeň. Na pekný jesenný deň, práve na sviatok Všetkých svätých sa ich želanie splnilo. Zuzana a Ján sa stretli na druhom svete.Zuzana vo svojich 35 rokoch si myslela, že už nikdy neokúsi to ženské šťastie, ale osud rozhodol inak Zblížili sa, keď mali obaja takmer štyridsať. Ján bol vtedy už tri roky vdovcom. Zuzana nikdy nebola vydatá, no porodila syna. Ako sa u nás hovorí, mala ho pre seba. Keď bola mladá, bola s pekným čiernovlasým Petrom, sľuboval jej manželstvo, očaril mladú Zuzanu. Ona sa chytila tých sľubov, ktoré sa ukázali ako klamstvo. Ako sa neskôr zistilo, ten chlap z mesta bol ženatý.
K Zuzane dokonca prišla Peterova zákonná manželka prosiť, aby dievča nezničilo cudziu rodinu. Mladá a neskúsená Zuzana ustúpila. Ale dieťa sa rozhodla ponechať si.
Tak to aj dopadlo. Zuzana porodila Michala. A ten syn sa stal pre ňu jedinou radosťou a útechou. Michal bol dobre vychovaný, dobre sa učil. Po strednej škole išiel študovať na ekonomickú univerzitu. Ján párkrát prišiel za Zuzanou. Navrhoval, aby spolu bývali. Žena však váhala, hoci sa jej Ján páčil. Zuzana sa trochu hanbila za syna a za tú túžbu byť šťastná. Jedného večera sa Michal rozhodol s mamou prehovoriť. Povedal jej, že on to berie: Mami, ja aj tak už doma nebývam. Strýko Ján je poriadny chlap. Len nech ťa neubližuje. Mne záleží hlavne na tom, aby si bola šťastná. Aj Jánov syn s tým nemal problém.
Tak sa dali dokopy. Zobrali sa a urobili malú oslavu. Zuzana robila v dedinskej knižnici a Ján bol poľnohospodár. Robili všetko spoločne. Starali sa o dom, chovali dobytok, pestovali v záhrade. Milovali sa a vážili si, len škoda, že im Pán Boh nedoprial spoločné deti.
Oboch synov oženili, dočkali sa vnúčat. Zakaždým na sviatky pripravovali balíčky pre deti a vnúčatá s domácimi vajíčkami, mliekom, smotanou, bravčovým a kuracím mäsom. Na sviatky sa u nich v dome schádzalo plno hostí. Ján so Zuzanou sedeli za stolom, tešili sa a boli radi, že majú s kým sláviť.
Len večer, keď sa staré manželia chodili spať, každý si v duchu želal, aby odišiel z tohto sveta skôr A nikdy sa necítil osamelo.
Roky urobili svoje. A raz prišlo nešťastie Ráno sa Zuzane spravilo zle, keď začala variť kapustnicu na kuchyni. Staršia žena spadla. Ján so susedmi zavolal sanitku. Lekári povedali, že Zuzanu zasiahla mŕtvica. Všetko bolo v poriadku, len jednu vec stratila. Zuzana už nevedela chodiť. Michal s manželkou prišiel za matkou. Dal jej eurá na lieky a odišiel.
Ján si zohnal auto, a keď manželku prepustili z nemocnice, spolu so susedom ju vniesli do domu.
Všetko bude fajn, utešoval manželku, len ži. Hoci budeš sedieť a rozprávať sa so mnou. Len ži. A ja všetko zvládnem. Len ma neopúšťaj, moja holubička!
Ján sa o manželku staral výborne. Po mesiaci sa presadila do kresla. Pomáhala mu v kuchyni. Stále robili všetko spolu. Čistili zemiaky a mrkvu, preberali fazuľu. Dokonca piekli chlieb. Večer Zuzana s Jánom rozoberali, ako to ďalej bude. Zima bola blízko. A Ján už nemal silu na rúbanie dreva.
Možno by nás deti vzali na zimu k sebe, a na jar a leto by sme si vedeli poradiť
Na víkend prišiel Michal s Katarínou. Nevesta sa rozhliadla po izbe a povedala: Budeme vás, holubičky, musieť rozdeliť. Matku vezmeme budúci týždeň. Nech si izbu pripraví. A prídeme.
A ja? neisto zašepkal Ján. Veď sme sa nikdy nerozchádzali. Deti, ako to tak.
No to bolo predtým, keď ste mali sily na gazdovstvo a mohli ste sa o seba postarať, ale teraz je to iné. Nech vás syn vezme k sebe. Spolu vás nikto brať nebude.
Michal s manželkou odišli domov. Ján a Zuzana vzdychali a premýšľali, čo s tým. Každý z nich pri zaspávaní túžil, aby sa už nezobudil, aby to nemusel zažiť.
Na ďalší víkend prišli obaja synovia. Začali baliť veci. Ján sedel pri Zuzaninej posteli. Díval sa na ňu, spomínal mladé roky. A plakal Prilial sa k nej. A zašepkal:
Prepáč Zuzana, že sa to tak stalo Niekde sme vychovali deti zle. Rozdeľujú nás ako zbytočné mačiatka. Prepáč. Ľúbim ťa.
Zuzana chcela pohladiť jeho tvár, ale nemala už sily Ján odišiel a utieral si slzy rukávom. A v aute už ani neplakal viditeľne
Potom syn s manželkou a susedom zabalili Zuzanu do deky a vynášali ju z domu nohami vpredu. Chorá žena si pomyslela, že je to symbolické Zuzana neprotestovala, jej už nebolo, keď Ján odišiel. A len si želala, aby nedožila do večera.
Prešiel týždeň. Na pekný jesenný deň, práve na sviatok Všetkých svätých sa ich želanie splnilo. Zuzana a Ján sa stretli na druhom svete.
