Dnes som opäť prechádzal starými fotkami, a spomienky ma úplne pohltili. Keď som skončil vysokú školu v Bratislave, veril som, že je správny čas požiadať moju prvú lásku zo strednej, Zuzanu, o ruku. Zuzana bola milá, rozumná a vtedy dokončovala svoju diplomovku na Univerzite Komenského. Dohodli sme sa, že keď obháji prácu, vezmeme sa.
Musel som tú novinu povedať mame, ale ona nemala pre mňa pochopenie. Povedala mi, že buď si vezmem Darinu od susedov, alebo nikoho iného. Spýtala sa ma, čo je pre mňa dôležitejšie kariéra, alebo láska. Vždy ma videla ako úspešného, svojho veľkého syna.
Darina bola z bohatej petržalskej rodiny a už dlho do mňa bola zaľúbená. Ja som však svoje city dával Zuzane, ktorá však pochádzala z chudobnejšej rodiny. Jej mama mala v našom vchode zlú povesť… Čo by povedali ľudia, keby som sa oženil s ňou?
Nechcem ešte jednu nevestu v rodine, sprav si, ako chceš! tresla mama dverami.
Dlho som sa ju snažil prehovoriť, no bola neoblomná. A potom povedala, že ak si vezmem Zuzanu, preklaje nás. Priznám sa, vyľakal som sa. Ešte pol roka som sa so Zuzanou stretával, no cit sa vytrácal…
Nakoniec som sa oženil s Darinou. Bola do mňa celá bláznivá, ale svadbu sme nerobili nechcel som, aby niekde Zuzana uvidela naše fotky. S Darinou sme bývali v ich rozľahlom byte na Kolibe, jej rodičia mi pomáhali vo firme. Nikdy som sa však necítil skutočne šťastný.
Deti som nechcel. Keď to Darina pochopila a zistila, že ju v tom nepresvedčím, sama požiadala o rozvod. V tom čase som mal štyridsať, ona tridsaťosem. Neskôr sa druhýkrát vydala, mala dieťa a bolo na nej vidno šťastie.
A ja? Celý život som sníval o spoločnom živote so Zuzanou. Hľadal som ju, ale bola akoby preč z povrchu zeme. Až som sa dozvedel, že sa vydala krátko po našom rozchode za prvého chlapa, na ktorého natrafila. Ukázal sa ako násilník. Dobilo ju k smrti…
Odkedy som to zistil, žijem v starom byte po rodičoch, a utápam sa vo víne. Každý deň pozerám na Zuzaninu fotku a nikdy som nevedel odpustiť našej mame…
