Neznáma žena
Len čo sa zoznámil so Zuzanou, Martin pochopil, že svet už nebude rovnaký. Nikdy ho to k žiadnej žene tak silno neťahalo. Problém bol v tom, že je vydatá. A čo je horšie!
So Zuzaniným manželom sú Martin a Peter dobrí kamaráti ešte od študentských čias. Nie že by boli najlepší priatelia, ale udržujú kontakt, pravidelne sa stretávajú a chodia na oslavy k spoločným priateľom.
Práve na jednej z takýchto osláv ich Peter zoznámil. “Toto je moja manželka Zuzana,” povedal. Martin bol prekvapený, netušil, že sa Peter oženil.
Ukázalo sa, že mladomanželia neorganizovali veľké oslavy, jednoducho sa zobrali na úrade. Tak to Peter chcel. Žiadne prekážky, radšej investovať do cestovania. Vždy bol známy svojou šporovlivosťou, radšej šetril, než míňal.
„A čo tak rozlúčka so slobodou, biele svadobné šaty a pekné fotky do rodinného albumu?“ – čudoval sa úprimne Martin.
„Ó, ten oficializmus neznášam, vieš to,“ zamumlal Peter. „A rozlúčku môžeme spraviť hocikedy. Pravda, Zuzka?“
Zuzana prikývla, hoci po tvári jej preletela nepatrná tienistej nevoľnosti.
„Nepáčia sa vám biele šaty?“ – Martin sa rozhodol tému rozvinúť.
„Páčia, samozrejme, ale u nás je hlavný manžel. A on tvrdí, že to všetko je hlúposť a biznis na romantike. Navyše niekde čítal, že čím väčšia svadba, tým rýchlejší rozvod.“
„To teda je!“ – rozosmial sa Martin. „A byť ženatý bez svadby je zárukou pevného manželstva?“
„Žijeme, uvidíme,“ – usmiala sa Zuzana a výraz na jej tvári sa stal zasnený. Akoby sa pozerala do budúcnosti a videla tam samu seba ako šťastnú manželku.
Zdá sa, že práve v tomto okamihu Martin videl jej oči. A zamiloval sa. Stratil sa.
V ten večer sa spolu neprestali rozprávať, objavili veľa spoločných záujmov. Peter stále niekde chýbal: riešil pracovné otázky cez telefón. Zuzana sa zdala byť nerušená skutočnosťou, že ju manžel v podstate nechal samú.
Martin bol takýmto vývojom prekvapený. Prísť na oslavu s mladomanželkou a robiť niečo iné? To je zvláštne.
Dokonca sa pýtal Zuzany:
„Nebojí sa ťa tu Peter takto nechávať?“
„Nechápem?“
„Krásna žena, celý večer sama… ešte ťa niekto môže odviesť. Alebo nežiarli?“
„Mňa?“ Zuzana otázkou prekvapená. „Nie! Peter je ženatý so svojou prácou.“
„Nie je to urážlivé?“
„Čože?“ opäť nechápala Zuzana. „Že práca je na prvom mieste? To je normálne.“
„Možno si zatancujeme?“
„Prečo nie?“
V ten večer sa Martin naľakal. Niečo medzi nimi okamžite zaiskrilo.
Nie, nedalo sa to nazvať láskou na prvý pohľad. Len to… akoby hovorili a cítili v súzvuku.
Navyše bola Zuzana očarujúca. Nebola typická krásavica, ale mala niečo nepolapiteľné, čo vytváralo jedinečný a nádherný obraz. Martin nemohol uniknúť jej prítomnosti…
O dva týždne neskôr mu volal Peter:
„Počuj, pomôž mi! Sme so Zuzkou mali ísť na koncert, ale v práci mám strašne veľa – môj lístok prepadne. Choď s ňou, prosím.“
„Vari, žartuješ? Ona nemá kamarátky?“
„Veríš či nie, nie! Navrhla teba.“
„A kde si našiel taký poklad?“
„Ako to myslíš?“
„Myslel som, že takých už nerobia: vo všetkom súhlasí, nie je urazená, nemá priateľky. Možno ešte aj varenie miluje?“
„Hahaha, musíš vedieť, kde hľadať!“ Petrovi sa šibalský vtip páčil. „Priviedol som ju z odľahlej dediny. Presne tam by si chcela kultúrny život. Tak čo, prídeš dnes?“
„Dnes môžem, ale pamätaj, je to prvý a posledný raz. Máš šťastie, že som voľný.“
Martin a Zuzana strávili úžasný čas. Opäť sa nevedeli dosť porozprávať. Dokonca sa mu podarilo presvedčiť ho, aby šiel o týždeň na výstavu:
„Vieš, Peter je stále zaneprázdnený a ani ho to nezaujíma. A ja tu zatiaľ nikoho nepoznám. Možno keď si nájdem prácu, bude to iné.“
Čo mal robiť?
Po treťom stretnutí (áno, Martin o tom už začal uvažovať takto) sa rozhodol, že sa kvôli budúcim problémom bude Zuzane vyhýbať za každú cenu. Manželka niekoho iného – tabu. Bodka.
Úplne sa vyhnúť stretávaniu sa nedalo – narodeniny v ich partii sa zvyčajne oslavujú všetci spolu.
Na jednej z takýchto akcií si Zuzana prisadla vedľa neho a s odzbrojujúcou úprimnosťou sa spýtala:
„Martin, vyhýbaš sa mi? Zranila som ťa niečím? Povedala som niečo nevhodné? Zdalo sa mi, že sa nám spolu dobre rozpráva.“
„To je pravda. Lenže… nemám čas. A je to pre mňa nepohodlné. Prírodná skromnosť mi nedovolí tak často zabávať niekoho iného manželku.“
Zuzana sa zasmiala:
„Peter je len rád!“
„Za čo?“ – počujúc svoje meno, Peter sa odtrhol od rozhovoru o rybačke so susedom naľavo.
„Aby ma Martin sprevádzal na výstavy a do divadla,“ bez rozpačitosti odpovedala Zuzana.
„Neobmedzene!“ – povedal, pozerajúc priamo do očí priateľovi. „Na rybačku nechce ísť – pozval som ju.“
Potom sa Martin a Zuzana občas stretávali. „Mohli by sme byť len priatelia? – presviedčal sa Martin. „Veď nič nečakám, do ich rodiny sa nepletiem.“ Ovládať sa bolo ťažké, ale Petrove dôverovanie tiež zohrávalo svoju rolu.
Prešli dva roky. Martin pokračoval v priateľstve s Zuzanou a Petrom. Skúšal budovať vzťahy s dievčatami, ale nijako to neklapalo.
Jedného dňa ho Zuzana zavolala v slzách a žiadala o stretnutie.
Ukázalo sa, že medzi priateľmi bol dlho nezhoda. Zuzana veľmi chcela dieťa, ale Peter – nie. Vlastne to nebol len problém načasovania, ale on jednoducho nechcel deti. Výsledkom bolo, že sa manželia vzdialili od seba:
„Včera na mňa tak kričal, že sa múry triasli,“ sťažovala sa Zuzana. „A začal ma žiarliť na všetkých, dokonca na teba. Myslí si, že odídem k niekomu inému. Úprimne, bojím sa ho.“
„Bije ťa?“ – napínal sa Martin.
„Nie, to až tak nie, ale neustále na mňa kričí. Pije takmer každý večer, tvrdí, že tým znižuje stres. V práci má ťažkosti. Neviem, ako dlho to ešte zvládnem.“
Martin ju ticho počúval a zrazu s hrôzou si uvedomil, že mu v hlave bije jedna myšlienka: „Čo ak sa Peter a Zuzana rozídu?“ A potom bude môcť vyjadriť svoje pocity.
Ale Zuzana povedala:
„Prečo sme s Petrom takí rozdielni? Aké jednoduchšie by to bolo, ak by som milovala napríklad teba.“
Dobitá, skratka. Martin okamžite prišiel o všetky ilúzie. Skoro sa rozosmial. Samozrejme, celý ten čas myslel len na seba a svoje pocity. Ani mu na um neprišlo, že Zuzana necíti voči nemu nič podobné. Ona ho má za priateľa!
Keď sa Zuzana upokojila, Martin jej sľúbil, že sa s Petrom porozpráva. A keď ju vyprevádzal domov, cítil úľavu. Akoby mu vytiahli chorý zub. Bolestivo, ale presne vieš – zajtra bude lepšie.
Rozhovor s Petrom sa nevydaril. Skutočne začal nezdravo žiarliť na svoju ženu.
„Nepleť sa do toho, čo ťa netýka,“ uťal ho. „A s výstavami skončite.“
O pár mesiacov neskôr dostal Martin nečakanú správu od svojej školáckej lásky, ktorá sa nečakane vrátila do rodného mesta z Prahy.
Začala sa horlivá korešpondencia, akoby nebolo tých desať rokov odlúčenia. Martin prestal myslieť na Zuzanu.
Ako na zavolanie prišla narodeninová oslava ich spoločného priateľa, a tak tam išli spolu. Nečakane tam stretli Petra s Zuzanou.
Martin od svojej spoločníčky ani na chvíľu neodstúpil, ale márne. Keď ju odprevádzal domov a pokúšal sa ju pobozkať, dievčina sa odtiahla:
„Nerob to. Videla som, ako na ňu pozeráš. Medzi tebou a Zuzanou niečo je. To môžete iným klamať, ale ja ťa poznám od detstva.“
Skoro zaspal, keď zazvonil telefón:
„Martin, prosím, príď, pomôž mi,“ vystrašene šepkala Zuzana do telefónu. „Peter sa úplne zbláznil. Je opitý, zamkla som sa pred ním v kúpeľni a hrozí, že zlomí dvere.“
Martin zavolal taxi. Obával sa, že Peter dvere neotvorí a bude musieť zavolať políciu, ale našťastie sa nič nevyhrotilo.
„Takže, hrdina spašiteľ prišiel,“ vyštekol. A pokúsil sa ho udrieť do tváre. Martin ľahko uhýbal. Nechcelo sa mu biť s opitým.
„Je to už dosť!“ zakričal Peter. „Martin sem, Martin tam, máme toľko spoločného… Martin, do čerta… vezmi si ju!“
Martin pozeral na svojho kamaráta so súcitom:
„Si hlúpy. Zuzana ma nikdy nemilovala.“
Peter sa znova zahnal.
Martin krútil hlavou:
„Musíš menej piť. Zuzana dnes so mnou naozaj odíde. Zavolaj, keď sa preberieš.“
V aute sa spýtal vystrašenej ženy:
„Máš kde prespať?“
„U teba to nejde?“
„Nemyslím si, že je to dobrý nápad.“
„Áno, pravdepodobne máš pravdu,“ vzlykla Zuzana. „Ale v inom sa mýliš. Milujem ťa. Je mi s tebou veľmi dobre…
