Ignác, urazený správaním svojej matky, sa rozhodol žiť od nej oddelene.
Ty ma vôbec nerešpektuješ!
Dlhý ozvena hnevu svokry sa tiahla po telefónnom drôte, ohlušujúc Darinu svojím hlasným rozčúlením.
Darina ťažko vydýchla, cítiac tlak z nárokov ženy, ktorej hlas znel tak panovačne a ostro. Pamätala si ten moment pred vlastnou svadbou, keď sa zdalo, že osud sa rozhodol zasiahnuť a narušiť jej život. Matka ženícha, žena prísnych názorov a neochvejných presvedčení, ochorela na obyčajnú nádchu, no podľa jej slov to bola skôr morová nákaza, schopná zničiť všetko okolo.
Telefón zazvonil ráno, keď sa už blížil ten slávnostný okamih nového života pre Darinu a jej milovaného muža Ignáca. Údiv rýchlo vystriedalo podráždenie, lebo táto správa prišla úplne nečakane a odporovala zdravému rozumu. Svokra navrhla odložiť svadbu o pár týždňov.
Čo znamená odložiť?! Všetko je už dohodnuté: hostina, hostia Moji rodičia prilietajú z iného mesta práve kvôli tejto udalosti! prekvapene zvolala Darina.
Ignác mlčal a počúval svoju nevestu, vediac, že pred ním je vážny rozhovor s matkou, ktorú ešte nikto neodvážil sa spochybniť. Teraz však prišiel čas povedať svoje.
Mami, nádcha je obyčajná choroba. Chápem tvoje obavy, ale nemôžeme kvôli takej banalite rušiť svadbu.
Jeho pevný hlas zaznel prvýkrát tak rozhodne. Matka zadržala dych, počujúc také slová zo synových úst, ktorého celý život ovládala.
V telefóne sa ozvalo niečo ako potlačené vzlyknutie, akoby sa snažila potlačiť slzy rozhorčenia.
No dobre, keď vám na mojom zdraví nezáleží… Tak nech je po vašom. Len pamätajte: ak sa niečo zlé stane, budete to vy, kto za to bude zodpovedný…
A potom krátky tón. V izbe nastalo ticho, prerušované len nervóznym poklepávaním Darininých prstov po stole.
Ruka budúcej svokry sa mierne triasla, keď držala telefón, a prsty automaticky prechádzali kontaktmi. Srdce jej úzkostlivo búšilo, no myseľ bola jasná: nemôže dovoliť, aby sa radovali, keď ona je smrteľne chorá.
Haló, Líza? To som ja. Prepáč, že ti tak zrazu volám, ale svadbu sme museli odložiť. Ochorela som na chrípku, takže musíme všetko presunúť o pár týždňov. Áno, samozrejme, syn súhlasí, veď sa o mňa bojí.
Ticho na linke trvalo sekundu, potom sa ozval tichý šepot:
Ach, ty naša úbohá! Samozrejme, najprv sa musíš dostať do formy!
Budúca svokra si úľavene vydýchla. Klamanie bolo ťažké, ale okolnosti ju k tomu nútili.
Ďalší hovor:
Ahoj, Natálko! Áno, počuješ správne. Stalo sa, že sme museli odložiť dlho očakávanú svadbu. Strašne som ochorela, lekári radia opatrnosť.
Natália zľaknuto vykríkla:
Ach, to je nešťastie! Nech ti Boh dá čo najskôr uzdravenie, drahá!
Jeden hovor za druhým pokračoval, opakujúc tú istú vetu: Prepáč, ale museli sme odložiť. Každý reagoval rovnako, vyjadrujúc sú
