Neprines mi mamu k nám, hovorí manželka.
A ak začína Pavol neisto. Ak ju sem vezmem?
Kam, Paško? Zuzana obkľúči rukou ich trojizbový byt o šesťdesiat metroch štvorcových. Do detskej izby? K Matejovi a Petruške?
Ležať tam s kačicami, vredmi? Si pripravený, aby deti také veci videli? Aby dýchali tým?
Rodina štyroch ľudí sa chystá spať.
Zuzana zotiera lepkavú škvrnu od vyliatej šťavy z stola, jednou nohou odsunuje z chodby hasičský vozík, ktorý päťročný Matej hodil.
V kúpeli hučie voda jej manžel Pavol kúpe dvojročnú Petrušku.
Skrz šum vody sa ozýva jeho basový, napodobne hrozivý smiech a výkrik dcéry.
Zuzka sa usmeje, cíti, ako sa uvoľňuje napätie. Dobrý večer. Bežný.
Presne také momenty si najviac váži: keď splátky hypotéky prichádzajú načas, na úspornom účte sa hromadí príjemná suma, v chladničke je dosť jedla, manžel i deti sú zdraví.
Telefón na parapete vibruje a pošmykne sa o pár centimetrov po doske volá neznámy číslo.
Zuzana sa zamračí.
Reklama úverov alebo ďalšia bezpečnostná služba banky v takú chvíľu?
Chcel jej odhodiť, ale prst sám skĺzol na zelené tlačidlo.
Haló?
Zuzka? hlas v slúchadle sa trasie. Je to teta Zina. Susedka Larizy z Lieskovca.
U Zuzky v hlave všetko stuhne. Lieskovec je dedina svokry. Miesto, ktoré Pavol a Zuzka vykrútili zo svojho života pred dvoma rokmi.
Dobrý deň, teta Zina, odpovie Zuzana sucho, zníži hlas, aby ju nepočul manžel. Ako ste získali moje číslo?
Našla som ho v zošite u Larisky Ona sama ó, bože žena na druhej strane zavrieme k slzám. Zuzka, je zlé Larisa havarovala.
Zuzana zamrznú s handrou v ruke.
Čo znamená havaria?
Na diaľnici. Šla do mesta, neviem prečo, v nočnej hodine Vyrazila protiidúciim smerom. Zrážka a čelné sklo
Našťastie v tom aute prežili ľudia, vankúše fungovali, ale Larisa
Auto sa spálilo, Zuzka. Spolu s papirom. Všetko. Vyzdvihli ju, ale tam bolo veľmi zle.
Teraz je v okresnej nemocnici v intenzívnej starostlivosti.
V kúpeli ustane voda. Dvere sa otvoria a Pavol vyjde s zabalenou do uteráka Petruškou v nôh.
Usmieva sa, niečo rozpráva dcére, ale keď uvidí tvár manželky, zastaví sa.
Zuzka? Čo sa stalo?
Zuzana priloží telefón k hrudi. Nadechne sa.
Teta Zina, rozumiem. Niečo vyriešime. Ďakujem, že ste volali.
Zavrie hovor a pozrie sa na manžela.
Paško, posaď Mateja. Musíme si porozprávať.
***
Sedia v kuchyni. Deti, zvyčajne neklamú, rýchlo si ležia Matej i Petruška na tvárach rodičov pochopia, že niečo nie je v pořiadku.
Pavol sedí, ruky prekrížené.
Žije, teda, hovorí husto, pozerajúc do temného okna.
Lekár povedal, stav vážny, ale stabilný, otáča v rukách telefón. Bok je rozpadnutý, kost rozlámaná, rebrá, krk. Operácie budú, ale
Ale čo?
Lekár povedal priamo: je ležačka. Minimálne pol roka, ak sa všetko zhojí. Vzhľadom na vek a jej starostlivosť možno aj dlhšie.
Pavol sa poškrába lícami.
Auto spálo?
Od úplna. Papiere tiež. Teta Zina povedala, že nevedela, prečo sa Larisa ocitla protiidúci. Možno sa zhoršila, možno sa rozptýlila.
Pavol prudko vstane, prejde po úzkej kuchyni dva kroky tam, dva späť.
Dva roky, hovorí, nikomu neadresujúc. Dva roky sme bývali pokojne. Až si oddýchli. Až sme začali žiť normálne, bez tých hovorov, bez šuchotu, bez tej špiny
Ako nás zneužívala? Ako požadovala byt, zakazovala ho na seba registrovať?
Mateja nazývala, že si ho vynechala
Zuzana pristúpi k manželovi a smutne sa usmeje:
Paško, kto spomenie staré Musíme rozhodnúť, čo robiť. Lekár čaká na odpoveď.
Zajtra ju presunú z intenzívnej do oddelenia traumatológie. Potrebuje starostlivosť.
Sanitári tam, ako vieš, prichádzajú zadarmo raz za deň.
Pavol zdvihne hlavu.
Akú starostlivosť, Zuzka? Navrhuješ, aby som pustil prácu a čakal? Alebo aby som odišiel?
Práve sme vstali na nohy. Máme plány. Chceme vymeniť auto, platíme deťom krúžky.
Máme možnosť s opatrovateľkou, začína Zuzana opatrne.
Videla si ceny? prerušil ho. Celodenná opatrovateľka je šesťsto eur, nie menej. Plus lieky. Plus plienky, jedlo. To je takmer celý môj plat, Zuzka. Alebo celý tvoj.
Viem.
A na čo budeme žiť? Znova len kusy chleba? Pre koho? Pre človeka, ktorý ma zmenil na starú, a sám si riešil svoj život?
Jeho hlas prerazí detskú bolest, ktorú rokmi skrýval.
Paško, ona v nemocnici. Nemôže ani sama otočiť hlavou.
A čo?! vybuchol a zdvihol hlas. To je jej osud, Zuzka! Prečo by sme my mali platiť? Prečo by sme mali obetovať deťom bazén, Petruške rozvojové programy, nám normálny život?
Pretože ak to neurobíme, zničíme sa sami.
Pavol mlčal.
Nemám ju rád, Zuzka, povedal ticho. Je strašné povedať, ale nenávidím ju. Nemám k nej žiadne city, len len nenávisť.
Viem. Ani ja ju nemám rada. Po tom, čo mi povedala o mojich rodičoch o nás Nemôže to byť láska.
Tak prečo?
Pretože sme ľudia, Paško. Nie zvieratá. Spravodlivosť nás prinúti ju postarať sa
Usmial sa skľučene.
Spravodlivosť? Kde bola spravodlivosť, keď som bol v škole v neduhy a ona prichádzala raz za mesiac s balíčkom cukroviniek a hrala si na milú mamu pred susedmi?
Kde bola spravodlivosť, keď požadovala peniaze, ktoré sme odkladali na pôrod?
Tam nie je spravodlivosti, povedala Zuzana pevne. A nebude. Teraz nie je o nej reč, ale o nás, o tom, s čím budeme žiť ďalej.
Pavol si potiahne nos.
Dobre. Počítajme. Čo máme v rezervách?
Na auto sme odložili tristo eur. Na dovolenku dvesto.
Pol milióna, povedal Pavol a zakrútil hlavou. Operácia je zadarmo cez zdravotnú poisťovňu, v poriadku.
Ale dosky, šrouby môžu požadovať drahé importované. Lieky dva. Opatrovateľka
Vybral telefón, otvoril kalkulačku.
Ak najmeme opatrovateľku v nemocnici, je to asi dvetri tisíce eur denne. Za mesiac podsto šesťdesiat. Za pol roku šesťsto tisíc.
Pozrel sa na manželku široko otvorenými očami.
Zuzka, to je všetko, čo máme. A aj viac. Budeme v nule. Úplne.
Zuzana mlčala. Čísla ich desili. Boli to ich peniaze, zarobené poctivo.
A ak začal Pavol neisto. Ak ju sem vezmem?
Kam, Paško? Zuzana opäť obkľúči ich trojizbový byt. Do detskej izby? K Matejovi a Petruške?
Ležať tam s kačicami, vredmi a nočnými nocľahmi? Si pripravený, aby deti to videli? Aby dýchali tým?
Nie, odpovie rýchlo. Nie, samozrejme.
Do našej spálne? A my na gauč v kuchyni? Kedy budeš pracovať? Bude neustále požadovať pozornosť. Poznáš ju. Zničí nás.
Bude manipulovať, tlačiť na súcit, hádať. Rozvedieme sa po mesiaci takéhoto života, Paško. Nemôžem to zvládať!
Pavol sklopí hlavu. Vie, že má pravdu. Jeho biologická matka vedela vytvoriť peklo okolo seba.
V jednom byte, keď je bezmocná a zlá, premení ich život na nočnú moru.
Takže neostáva žiadny variant, konštatuje. Buď stratíme peniaze, alebo? Pustíme ju tam?
Sociálna ochrana, navrhne Zuzana. Môžeme skúsiť zariadiť ju v štátnej ústave pre ležiacich.
Bola si v takých miestach? Pavol sa zakrúti. Je to hospice. Jednosmerná vstupenka. O dvochtroch mesiacoch tam umrie.
Aspoň zadarmo. Po dôchodku sa o ňu budú starať.
Pavol znovu meria miestnosť nohami.
Nemôžem, nakoniec vypovie. Nenávidím ju, ale nemôžem ju poslať do bláznov. Stratím seba.
Zuzana vydýchne.
Dobre. Taký je plán. Vezme zo chladničky blok a pero.
Nezničíme všetky úspory. Najmeme opatrovateľku, ale nie cez agentúru, ale súkromne cena je nižšia. Dohodneme sa na štyridsaťpäť tisíc eur.
Stále veľa.
Veľa, ale zvládneme to z príjmov, ak zmenšíme výdavky. Žiadne reštaurácie, kino a nové oblečenie na pol roka. Auto zamotá sa. Auto si kúpime neskôr.
Z rezervy pôjdú peniaze nalieky a nečakané výdavky.
Pavol sleduje, ako zapisuje čísla, a nevedome obdivuje svoju ženu sústredenú, rozhodnutú, prečo ju kedysi zamiloval.
Kedy ju prepustia? spýta sa. O mesiacdva ju vyvedú z nemocnice. Kam ju vezm? Dodediny?
V dedine je dom bez komfortov. Tam by sa zasekla. Budeme musieť nájsť najlacnejší byt štúdio, ale s zariadením a prepraviť tam opatrovateľku.
Zuzka, to sú ďalších pätnásťdvadsať tisíc eur.
Áno.
Budeme pracovať len pre ňu rok, možno dva. Kým sa nevzkriesi, alebo nevstane. A môže ani nevstáť.
Paško, Zuzana odloží pero. Počúvaj. Neprinesieme ju k sebe. To je hlavná podmienka, moje podmienka. Chcem zachovať našu rodinu, naše duševné zdravie a detstvo našich detí. Za tento komfort… za tú vzdialenosť… platíme peniazmi. Vychádzame z reálnej hodnoty.
Pavol dlho mlčal.
Vychádzame z reálnej hodnoty, zopakuje. Znie to cynicky.
Ale úprimne. Dáme jej najlepší možný pohľad, zaplatíme lekárov, jedlo, hygienu. Prichádzame raz za dve týždne, kontrolujeme, prinášame potraviny.
Pavol ju obíde. Čo by bez nej robil?
***
Podľa Zuzaniných inštrukcií konajú tak, ako sa dohodli. Prvé stretnutie prebehlo napäté: matka obvinila syna, že zostal invalidom. Zuzke tiež nepríjemne svokra povedala, že kvôli nej Pavol opustil svoju matku. Opatrovateľku našli, všetko, čo lekári požadovali, zakúpili. Manželia pomaly hľadajú ubytovanieA tak, keď sa noc pomaly spúšťa nad ich domom, Zuzana a Pavol si uvedomia, že láska a odvaha sú jediným mostom, ktorý ich ešte spája.
