Keď sa Ján oženil s Vierou, tak už od prvého dňa švagrica Mária s ňou skĺbila. Táto dievčina sa mu páčila ešte keď bežal na školské tancovačky a často spolu šli na hľadanie pokladov v lesíku za dedinou.
Janko, už si včelej zamilovaný? To sa točíš pred zrkadlom ako čerstvo rozkvitnutý klinček smiala sa Mária. Ukáž nám aspoň pár krokov v tanci s tvojou manželkou.
Zamilovaný som, mami, vieš, že všetko si všimnem. Len si daj chvíľku, všetko ti ukážem usmial sa chlap a ušiel na svojho kamaráta.
Keby sme len mali takú dcéru, aká je Viera, pre nášho syna vravela Mária pri večeri manželovi.
Akú VIERU máš na mysli? spýtal sa.
To je Viera, vnučka Fedora, ktorú vychováva sama. Nie je to rozmaznaná, vie sa správať slušne a je krásna ako jarný ružový úsvit.
Mám pocit, že sa Mária už nerada pýta, akú švagrica má Ján. Keď teda Ján prišiel s Vierou na čaj, Mária si ich obaja zrazu pozerala s úžasom.
Synček, čítala si moje myšlienky? Veľmi som si priala, aby sa ti kúpila Viera. Dlho som si ju všimla a hneď som vedela, že je to niečo výnimočné. radovala sa a obaja sa na seba pozerali a smiali.
Svadba bola typicky dedinská, nie príliš bohatá, ale obaja sa milovali. Viera nie je z veľkej rýchlosti, ale ak sa raz rozhodne, všetko robí srdcom, rozumom a starostlivosťou.
Naša Viera je ako lastovička: dobrá a starostlivá rozprávala Mária susedke. Aká to máme hospodárska žena!
Čoskoro im prišiel na svet syn Mirko. Starí rodičia ho zbožňovali, ale narodil sa predčasne a bol slabý. Postupne však vyrástol a stal sa pokojný chlapec.
Čas plynul. Otec i matka Jánových zosneli, a o dva roky neskôr aj Ján. Zomrel pri práci na streche, keď mu slnko spálilo srdce. Viera bola z toho zúfalá, ale musela ísť ďalej.
Zostala len Viera a Mirko. Mirko vyrástol, žili pokojne a pomaly. Všetko riešili spoločne roľnícke práce, kravu, koňa, sliepky, ošatenie a sejbu. Na rozdiel od iných rodín neboli medzi matkou a synom hádky ani kricanie. Keď sa občas nepodarilo postaviť seno pod strechu a spadla dážď, Viera povedala:
Nič sa nedeje, synu, leto je dlhé, seno zas vyschne. Susedia na to často kričali, ale u nás to tak nebolo.
Viera mala vždy čistý dom upratané podlahy, biely záves na oknách a vždy čerstvé jedlo. Mirko miloval jedlo, a Viera ho často pýtala, čo by chcel na obed.
Susedka Anna občas zablúdila k nim a vravela:
Viera, žijete len s ním a stále je na stole plné jedlá.
Poď, posaď sa, Mirko miluje jedlo, aj keď nie je vysoký pozývala Viera.
No jo, syn máš pekného chlapca, aj keď nie je taký silný ako ja smejala sa Anna. Kto by sa tešil, keby mala takú pokojnú a slušnú ženu.
V dedine ľudia VIERU a Mirka veľmi cenili, považovali ich za rozvázaných, čistých a nežiadostivých. Mirko si nakoniec vybral ženu. V dedine nie sú veľké dievčatá, ale Mirko si všimol Veru, vysokú a silnú, takmer o hlavu vyššiu než on. Nie je to typická kráska, ale má energiu, je húževnatá a občas trochu drsná.
Ako sa Veru mojmu Mirkovi páčila? To neviem pochopiť premýšľala Viera. Sú to úplne iní, nie je čo ich zmeniť.
Viera sa však snažila akceptovať ich manželstvo. Ak sa Synovi darí, tak aj mame. Mirko bol skromný, Veru rozpráva a ona je trochu roztržitá.
Neboj, mami, deti prídu, budem ich učit rozumnosti a vysvetľovať im, čo je čo povedal Mirko, zatiaľ čo Viera mlčala.
Svadba prebehla ticho a v poriadku, nikto sa nehádal. Niektorí dedinskí obyvatelia po večeri zapíjali a spali na dvore, na stoličkách alebo pod krbom. Ráno Viera vstala a pomáhala upratovať stoly. Viera sa sťažovala:
Túto svadbu nebolo treba, mohli sme sa len tak podpísať a už je to hotové.
Choď spať, Viera, ja to ešte poriadne upraciam odpovedala Viera.
Až sa šíria klebety, že som zlá snúbenica a príliš dlho spím namietnula Viera.
Kto sa bude pýtať, všetci ešte spia tiše povedala svokra.
Viera nakoniec ustúpila a nechala situáciu tak, ako je. Od prvého dňa po svadbe ukázala svoj charakter. Po svadbe sa všetko zmenilo Veru zaujímalo, ako Mirko zachádza so svojou matkou. Keď sa rozprávali o zdraví a plánoch, často ho objala a poobladávala po lícnu. Niekedy si pomyslela:
Aké to je milé, keď syn takto obdivuje matku.
Keď išla do obchodu, s kamarátkami rozprávala, ako Mirko miluje svoju mamu a nikdy ju neobviňuje.
Dedko Matúš si občas pripomenul a povedal:
Škoda, Viero, že sme pustili v hniezde lastovičky čajku.
Mnohí sa cítili ľútostivo k Viere, no ona nikdy nikomu nehovorila zlé slová o svokre, aj keď verili, že Veru je problematická a často sa háda s ňou. Viera a Ján sa nikdy nezhodli, ale Viera sa vždy snažila zachovať rodinnú pohodu.
Po práci ich čakala Viera. Niekedy pri večeri môj matka pýta:
Čo by sme mohli zajtra variť?
Veru, ktorá nepozná dobré vzťahy, odpovedá hrubo:
Čo varíme, to budeme jesť, čaj nie z kráľovskej rodiny.
Veru varila rýchlo, ale nečisté. Keď dojila kravu, kbelík s mliekom bol špinavý, v ňom plávalo seno, a ona ho precedzovala cez gázu. Viera však najprv skontrolovala kbelík, očistila teľacie kožú a potom sa pustila do dojenia. Keď Veru varila polievku, krájala zemiaky na štyri kúsky a cibuľu hrubo.
Viera niekoľkokrát zachytila pohľad Mirka na večeri, rozumela, že mu chutí viac jedlo od Viere, ale nič som s tým nevedela urobiť
Mirko a Veru sa nehádali, ale Viera cítila, že ich manželstvo ho trápí. Pokúšala sa ich jemne usmerniť, no čím viac sa s nimi rozprávala, tým viac sa ich dom stal miestom, kde sa kričalo a nadávalo.
Po roku Veru porodila syna Tomáša. Chlapec v noci zle spal, Veru mala málo mlieka a dieťa hladovalo. Veru nepočúvala Viera a nekrmila ho.
Viera už nedokázala a pomaly začala Tomáša kŕmiť. Dieťa rýchlo naberalo na váhe, dobré časy v škole, a medzi babičkou a vnúčom sa vytvoril úprimný vzťah. Tomáš rástol pokojne a Viera sa s ním rozprávala takto:
Chceš, aby som ti robila to, čo ti chutí.
Áno, babka, to je v poriadku.
Keď Tomáš vyrástol, spomenul si, ako Viera zle zachádza s babičkou a otcom, čo mu nepríjemné. Často požiada babičku o pochúťky, pretože jej jedlo bolo príliš rýchle a neúplné.
Ty si taký výberčivý, ako tvoj otec kričala Veru na syna. Jedz, čo ti naservírujem, nie z kráľovskej krvi.
Tomáš len sklopil oči a mlčal.
Keď babka ochorela, Veru k nej neprichádzala, ale on a otec jej nosili čaj s brusničovým džemom. Tomáš všetko videl a často kritizoval Matku, čím ju ešte viac nepríjemne ovplyvnil Viera.
Jedného dňa Tomáš povedal babke, že sa zamiloval do Tay, susedky z ulice. Viera sa usmiala a povedala:
No, chlapče, je to pekné, ale nechajme to medzi nami.
Babka mu odpovedala s úsmevom:
Daj, nech sa modlím za vás, a keď skončíte štúdium, vezmite si jeden druhého.
Na univerzite v Bratislave Tomáš študoval, ale počas prázdnin sa vracal domov a jedal babkin koláč. Keď mal odísť po štúdiu, babka ho zaskočila:
Takže po ukončení školy sa vrátiš? Áno?
Áno, babka, idem späť. Vrátime sa sem a postavíme nový dom. Ty budeš bývať s nami, neodídeš. Všetko bude v poriadku.
Viera vedela, že tak to bude. S Tomášom a Tayom budú žiť spokojne a šťastne, a ona dostane späť to, čo kedysi do nich vložila.
