Marek, tak na koniec konca, urob niečo konečne! Zuzana s podráždením odtláčala spiacemu manželovi do bokov. To je neúnosné!
Čo? zamumlal on vo sne.
Marekho nerušili výkriky susedky z bytu nad nimi. Zuzana však vôbec nemohla zaspať:
Jana zase kričí! Počul si to?
Marek neodpovedal a znovu sa ponoril do spánku
No a spi! zúrivo povedala Zuzana, idem sama, lebo v celom dome nie je nikto, kto by tohle čudáčik zmiatol!
Obliekla si župan a rozhodne vyšla, hlasno zavrúcajúc dvere.
Marek s ťažkosťou vstal, preklínajúc všetko okolo seba, a šiel za ňou.
***
Zuzana už stávala pred dverami rušiteľov pokoja a štípala ich rukami, čo najviac mohla.
Marek dorazil práve načas: Pavol otvoril dvere.
Z hlbky bytu sa ozývalo plač šestročného Matúša a vzdychy Jany.
Čo to máš? zahrozil majiteľ. Byl opilý a sotva sa držal na nohách.
Pozrel si sa na hodiny? zakričala Zuzana, noc už je!
A čo? Pavol kráčal k nej, sťažene zmŕtvychomrelý.
Nič! zakričal Marek a jedným úderom spôsobil, že sused spadol na prah a umlkol.
Po chvíli z izby vyskočila vystrašená Jana s výraznými modrinami na tvári. S úzkosťou hľadela na manžela, bála sa k nemu priblížiť.
Zavolaj políciu, povedal Marek s ľútosťou v očiach, on sa vráti a znova začne.
Nestanú sa ďalšie problémy, tiše vzlykla Jana, on už bude spať.
Si si istá? spýtala sa Zuzana.
Jana povýšila plecami:
Dúfam
Nie, odsekla Zuzana neúprosne, ďalšiu kapitolu tohto absurdného baletu nezdržím: ráno musím do práce. Takže vezmi svoje dieťa, prenecháme ich u nás na noc. A zajtra sa s tým vysporiadaš.
***
Nocné roztržky v tejto rodine sa stali bežnou súčasťou života v celom dome. Väčšina obyvateľov sa do nich vmiešavala len zriedka.
Iba Marek, podriadiac sa Žene, zhlboka vzdychával, oblékal sa a stúpal hore.
Čoskoro Zuzani to bolo dosť. Zistila, že čím dlhšie trvá, tým radšej jej muž behá zachraňovať susedku.
Znova? Taký štedrý! syčala po ňom.
Marek ju nepočul. Viděl pred sebou len vystrašené oči Matúša, ktorý práve vtom okamihu škrkotal k matkiným kolenám, a bledú tvár Jany, prekrytú strachom.
Po vyriešení Pavola Marek tradične priviedol ženu s dieťaťom k sebe, ďaleko od hriechu. Zuzana im na pohovke uložila prečesané prikrývky.
Neskôr večer Jana poďakovala svojmu zachráňovateľovi priniesla koláčiky a iné domáce pečivo.
Tak sa susedia spriatelili.
Jana a Matúš sa stali častými návštevníkmi u Zuzany a Marka.
Jana neustále ponúkala pomoc v dome, a Matúš
…úprimne sa snažil priblížiť k Marekovi, ktorý vyžaroval pokoj, vôňu tabaku a spoľahlivosť. Videla v ňom hrdinu.
Marek sa pod tým pohľadom zahrial. Začal chlapcovi kupovať hračky, opravovať jeho autíčka, jedného dňa priniesol kovovú stavebnicu, potom loptičku na futbal.
***
Zuzana a Marek nemali deti. Spočiatku chceli žiť len pre seba. Neskôr jednoducho to nešlo.
Táto tichá bolesť bola tretím obyvateľom ich bytu
A raz sa ten chlapec jeho rozšírené oči
***
Zuzana sa dlho zdržiavala v tichu, nevyjadrovala nespokojnosť. V práci však pustila pocity na voľno. Záložky v kuřáckej miestnosti sa stali jej útočiskom.
Predstavte si, dnes v noci prišla susedka opäť v slzách! rozprávala kolegám, držiac cigaretu medzi prstami. Jej manžel opäť bláznil! Nechápu také ženy! To je skutočný nedostatok sebaúcty! Ja by som mu nečakala! Ani deň by som neznášala!
Asi ho ešte miluje, opatrne poznamenala najstaršia v oddelení Valéria. Ty si hovorila, že keď je triezvy, je ako zlatý muž.
Zlato? odfrčala Zuzana, nič z toho. Len nejaký nešikovný chalúp! Iná žena by už dávno našla silu ho opustiť!
Možno nemá kde ísť, zasiahla mladšia Irena, s dieťaťom je ťažké. Preto to znáša.
To nie je pravda! zúfala Zuzana, vypúšťajúc dym. Oni s Pavlom ani nie sú spolu! Žijú v jej byte! Už dávno je čas ho vyháňať metlou! Ona to znáša! V nej nie je hrdosť! Jediná slová trpiaca!
Hovorila hlasno, akoby sa snažila presvedčiť seba, že je múdra, silná, nezávislá, a oveľa lepšia než Jana.
Keď však vracala domov, každodenne videla rovnaký obraz: Marek a Matúš skláňajúci sa nad tou stavebnicou. A počula ten vzácny, dlho nepočutý zvuk šťastný smiech svojho manžela.
Raz v sobotu Zuzana priniesla ťažké tašky z obchodu. Dvere do Janyho bytu boli pootevreté. Vstúpila reflexne a zastala v prahu.
Nehovorili si, neobjímali sa, nerobili nič nepríjemné.
Boli len
Marek sedel na stoličke s kladivom v ruke, Matúš stojal vedľa neho a dôležito podával hřebíky. Jana, opretá o stenu, sledovala ich s takým pokojom a hlbokým šťastím, že Zuzana cítila chlad v srdci: boli jedným celkom. Obrázok dokonalého domu, ktorý ona nikdy nevybudovala.
Aký to strašný myšlienok, zamrznúla a odišla. Blbosť! Marek nie je taký. Ja som pre neho všetko! A tá Jana hlúpa kurča!
***
Ďalšíkrát, keď Jana prišla po pomoc, Zuzana ju zastavila v prahu a povedala nahlas, aby ju počul Marek:
Koľko ešte, Jano?! Kedy už získaš zdravý rozum?! On ti nie je ani manžel! Prečo snášaš to opité monštrum?! Vyhoď ho von a koniec! Alebo máš rada byť obeťou? Hanba! Tvoj syn na teba pozerá!
Jej slová padli ako jedovaté semienka na pripravenú pôdu.
O týždeň neskôr Pavol, skľúčený a sklamaný, s kufrom v rukách opustil dom.
Zuzana triumfovala! Konečne!
Teraz Jana a jej syn už navždy zmiznú z ich života. Ochrana už nie je potrebná.
***
A tak nastalo ticho. V sobotu už nebolo koláčikov, v chodbe neznie dievčenský smiech.
Zuzana spočiatku radovala sa z čistoty a poriadku. Čoskoro však ticho v ich byte získalo ťažkú hmotu dusí.
Marek prichádzal z práce, mlčel pri večeri a ústretovo sledoval televíziu. Stával sa čoraz temnejší a tichší.
Len sa unavuje, uisťovala si Zuzana, preto sa na mňa nepozerá, ne smeje sa mojim vtipom. Len tak spí, obrátený chrbát k mne, akoby som neexistovala.
A potom sa stalo, čo všetko prevrátilo.
Jedného dňa sa Zuzana vrátila z práce skôr, keď ju zrazu zasiahol silný bolesť hlavy. V lifte omylom stlačila nesprávne tlačidlo a vyšla o poschodie nižšie. Dvere do Jana bytu boli pootevreté
Deja vu
A vstúpila dovnútra
Opakovane sa pýtala, prečo? Prečo šla tam?
Keď uvidela Mareka a Janu, ktorí boli zameraní na seba a nič si nevšimli, bola tak zmätená, že neprehovorila ani slovo, ani neprezradila svoju prítomnosť. Opatrne vyšla na špičkách a zatlačila dvere za sebou…
Marek prišiel o hodinu neskôr, akoby sa nič nestalo. Pokojne si večeral, pozeral do obrazovky…
A Zuzana zostala mlčať.
Nevedela povedať manželovi nič. Rozhodla sa, že ak už pozná jeho tajomstvo, stačí to na pokus o nápravu.
Akú nenávisť k Jane cítila v tej chvíli! A k sebe! Za to, že sama podnietila jej vyhodenie Pavla. Uvoľnila miesto pre vlastného manžela. Manžela? Ale Marek nie je jej manžel. Viackrát ju volal do matriky, ona však odmietala, hovorila, že pečiatka nie je podstatná A teraz mohol odísť k nej.
Nemala v úmysle Marekovi povedať, že vie o jeho afére!
Či im s touto kurčou niečo vyjde? Zuzana bude čakať. Vydrží
***
Čaká. Vydrží.
Marek a Jana v utajení preháňajú román. Zuzana to vie, ale predstiera, že nič nevidí, že nič nepochopí.
Občas Jana príde k nim na návštevu, s dieťaťom a koláčikmi…
Zuzana sa usmieva, drží sa jedla a mlčí.
Vydrží. Už to nie je prvý rok.
***
Tak sa to často deje. Keď jedného dňa posmešne nazvala susedku trpiacu, netušila, že tým sama programuje svoju budúcnosť.
Teraz je v nezávidenickej pozícii. Jej ticho je najhlasnejšou výpoveďou o vlastnom prehre.
Zuzana sa bojí povedať viac, aby nezničila svoju šťastnú rodinu, kde má hlavnú úlohu.
Úloha trpiacej.
