Zvonok
Zuzana sa naobedovala, umyla riad a zdriemla si. Muž odišiel na chatu pomôcť priateľovi opraviť plot. Vráti sa až zajtra večer, v pondelok má prácu. Zuzana je rok na dôchodku, ale Jozefovi do dôchodku ešte dva roky.
Nečakaný telefon ju vytrhol zo šlofíka. Nevšimla si hneď, že zvoní mobil.
“Áno…?” odpovedala chrapľavým hlasom, bez pozretia na displej. Kto iný by jej volal, než dcéra alebo manžel? Jozef telefónovanie nemal rád, takže dcéra. Žila v inom meste s manželom a čakala bábätko.
“Zuzana? Spala si?” ozval sa neznámy ženský hlas.
“Kto je to?” spýtala sa opatrne.
V telefóne počuť prehnane hlasné vydychovanie.
“Nepoznáš ma? Koľko rokov sme sa nevideli?”
“Viera? Ako si dostala moje číslo?” prekvapilo ju to, ale bez radosti.
“To je dôležité? Pred rokmi som stretla tvoju mamu, dala mi ho.” Zuzana si spomenula, že jej to matka raz spomenula.
“Si v meste?” Vedela, že to je hlúpa otázka. Načo by volala, keby sa nechcela stretnúť? “Hovorili, že si odišla do Ameriky,” dodala.
V telefóne zahýkala, ale okamžite prešlo do stonania.
“Čo je s tebou? Kde si?” znepokojila sa.
“V nemocnici. Preto ti volám. Môžeš prísť? Chcem ti niečo povedať. Nič neprinášaj, netreba.”
“V nemocnici? Ochorela si?” Zuzana sa úplne prebrala.
“Ťažko mi je rozprávať. Adresu ti pošlem správou.”
“Počkaj—” začala, ale hovor sa prerušil.
Čoskoro prišla správa s názvom nemocnice. “Bože môj, Viera má rakovinu!” Znepokojene si správu prečítala ešte raz.
Pozrela na hodiny – pol šiestej. Kým sa dostane do nemocnice, návštevné hodiny skončia. Našla v mrazničke kura na vývar. Viera povedala, že nič neprinášať, ale ako prísť s prázdnymi rukami? Domáci vývar nie je len jedlo, je to liečivo. Dala kura rozmraziť do umývadla a sadla si za stôl. Dcére bolo dvadsaťosem, toľko rokov sa s Vierou nevideli.
S vekom si Zuzana zvykla pozerávať na všetko, aj na dobré správy, s opatrnosťou. Po hovore ju neopúšťal nepokoj. A Jozefa, ako naschvál, nebolo doma. Možno je to aj lepšie. Zajtra ráno uvarí vývar, navštívi Vieru a všetko zistí. Lenže pokoj nenastal.
Veru vychovávala stará mama po otcovi. Lásku nepoznala, často sedávala u Zuzany do noci, učili sa spolu. Stará mama varila pálenku a zásobovala ňou miestnych alkoholikov. Rodičia tiež pili. Ženy opilcov vyhrážali, že podpália jej podzemnú pálenicu. Možno to niekto spôsobil, alebo, ako tvrdila polícia, otec zaspal s cigaretou – Verini rodičia sa z horiaceho domu nedostali. Stará mama zmizla, Viera bola ako vždy u Zuzany. Prežili.
Po požiari dostali izbu v internáte. V spoločnej kuchyni pálenku variť nemohli. Stará mama upadla do smútku, počítaZuzana prikryla hrob čerstvými kvetmi, zhlboka sa nadýchnula a konečne pocítila, že staré rany sa začínajú zahojovať.
